Zaujalo tiež používaním komunistických symbolov v štátnej propagande fotografií J.V. Stalina a maskovanými tankami priamo na ulici – aj dnes má byť v tomto nikým (okrem Ruskej federácie) neuznaným štátom cca 5000 ruských vojakov s ťažkou bojovou technikou.
Podnestersko má vlastnú Národnú banku a menu, no mimo krajinu ju nevymeníte.
… a samozrejme svoju armádu …
Na titulnej fotografii môže pozorný čitateľ poznajúci azbuku a „nemnoško govoriaci po rusky“ vyčítať slogan, že práve Podnestersko vidí svoju budúcnosť s Ruskom.
V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole majú aj ulicu Lenina.
Na jednej z fotografií vyhotovenej v miestnej ruskou literatúrou mimoriadne dobre zásobenej predajni kníh je už na výkladoch vlajka Ruskej federácie spolu s vlajkou Podnesterska.
V predaji už spomenuté samolepky a portréty s podobizňou J.V. Stalina a Vladimíra Putina.
Ďalšou na tú dobu pre nás atrakciou sú magnetky a vlajky niektorých štátov, ktoré neexistovali v 2015 roku a neexistujú (vlastne ako aj samotné Podnestersko) ako medzinárodne uznané štáty našťastie ani dnes. Pre úplnosť dodávam, že prvá časť tzv. Novorusije má existovať už od roku 2014, no celý plán podľa materiálov dostupných na nete je podstatne odvážnejší…
No evidentne už v 2015 roku s ich existenciou bolo vážne počítané. Jedná sa o vlajku oblasti Donbas a najmä tzv. Novorusiju.
Vševedúci google aj menej zdatnému užívateľovi internetu bez najmenších problémov ponúkne dostatok máp nového štátu podľa prestáv „veľkého ruského brata“ siahajúceho od hraníc Ukrajiny s Ruskou federáciou, pozdĺž pobrežia Čierneho mora až de facto k hraniciam s Rumunskom, a teda Európskou Úniou. Práve tento scenár by separatistické Podnestersko svojim spôsobom k Ruskej federácii aj pričlenil.
Zdroj map: Internet
Odvážnejšie scenáre, ktoré je tak isto možné na internete nájsť zaberajú územie v podstate až do centrálnej Ukrajiny. Choré a mimoriadne nebezpečné predstavy.
V posledných dňoch sme svedkami mimoriadnej vojenskej aktivity vojsk Ruskej federácie, ktoré sú intenzívne sústreďované smerom na západ k ukrajinským hraniciam. Rusi hovoria, že sa nič nedeje a na svojom území si vojská môžu presúvať ako uznajú za vhodné. Takéto vysvetlenie by možno aj bolo uveriteľné, keby iba niekoľko rokov nazad nedošlo k anexii Krymu a násilnému vojenskému odtrhnutiu východnej časti Ukrajiny známej ako Donbas.
A možno by takéto vyjadrenie ruskej strany bolo uveriteľné, keby som medzi viac ako stovkou vlajok v pracovni už 5 rokov nemal originál vlajky s názvom Novorusija a keby súdruhovia z malého štátiku na pobreží Dnestra tak veľmi netúžila po ruskej prítomnosti v oblasti.
Už dlhšiu dobu sa vo svojich reportážach z cestovania snažím upozorňovať na fakt, že konflikty na blízkom východe sú k nám veľmi blízko a to napriek tomu, že mnoho, možno väčšina ľudí ani len netuší o akej časti sveta hovoríme. Ak je blízky východ k nám blízko, tak si dovolím povedať, že prípadný otvorený vojenský konflikt v uvedenej časti Ukrajiny a na Ukrajine vôbec by bol k nám bližšie ako si drvivá väčšina ľudí dokáže pripustiť. Je síce pravdou, že v samotnej Odese, ako aj v danej oblasti žije hodne obyvateľov hovoriacich rusky, no to vzhľadom na politiku bývalého ZSSR vo väčšine krajín, ktoré sa napriek tomu po rozpade sovietskeho impéria vybrali svojou cestou.
Vyššie uvedené fakty by ale v 21. storočí nemali dávať právo na nárokovanie si ďalších území, či ich násilné osamostatnenie spôsobom, akým je ruskou stranou argumentované v prípade Krymu.
Netreba zabudnúť na fakt, že pri podozrivých pohyboch väčšieho množstva ozbrojených síl v Ruskej federácii smerom na západ, oprávnene dochádza k zvýšenej pozornosti ozbrojených síl NATO smerom k východu. A to sa nás pomerne vážne dotýka.]]>
Novorusija – niekoľko rokov dozadu sme netušili o čom je reč. Že by onedlho realita?
