Naša budúcnosť mala mať meno Harvard

„15 miliónov“ ľudí verilo, no len niekoľko skutočne v danej dobe správne „oťukaných“ vedelo, ako na vec… Kto mal už vtedy dokonalý prehľad o fungovaní sveta za Železnou oponou a spôsoboch, ako zarobiť milióny za podpory vtedy pre nás neznámych marketingových stratégií? Kto vlastne mal šancu etablovať sa v malej skupine ľudí dnes nazývaných oligarchami a kto mal na to financie? Nuž, neboli to bežní robotníci, na ktorých komunisti stavali základné piliere svojej strany. Paradoxne to bolo zopár jednotlivcov už počas socializmu požívajúcich pre bežného človeka neskutočné výhody z cestovania – pracovníci podnikov zahraničného obchodu, významných exportérov a – štátna bezpečnosť (ŠTB). Títo mali vedomosti, skúsenosti, dostatok peňazí a – možnosti. A ešte ľudia, ktorí v minulosti emigrovali za Západ a po revolúcii správne pochopili, že „zlatá baňa“ v 90-tych rokoch je práve v krajinách tzv. „Východného bloku…“ Jedným z nich bol aj Viktor Kožený. Viktor Kožený (* 28. června 1963 Praha) je irský občan českého původu žijící v současné době na Bahamách. Spojené státy americké a Česká republika se jej snaží přivést před soud a je na něj vydán mezinárodní zatykač. ZdroJ Wikipedia Ďalšie informácie o tomto podvodníkovi nájdete tu: https://cs.wikipedia.org/wiki/Viktor_Ko%C5%BEen%C3%BD Práve Kožený ešte v roku 1991 (teda pred 30 rokmi) pripravil a založil HARVARDSKÉ INVESTIČNÉ FONDY, ktoré v roku 1992 vďaka na tú dobu mimoriadne cielenej a u nás dovtedy nepoznanej reklamnej kampane presvedčili stovky tisíc Čechov a Slovákov, aby „investovali“ práve do jeho podniku. Do Harvardských fondov teda prúdili stovky tisíc štátom vydaných „Kupónových knižiek“ a ľudia sa na chvíľu cítili byť podnikateľmi. Koženým verejne sľubované 10 násobné zhodnotenie vkladov sa však nekonalo. Pozrime sa, čo o danej dobe píše tlač: „Je to monstrózní tunel divokých devadesátek. V Harvardských fondech lidé přišli o miliardy“ – – – Dejiny jedného podvodu — Harvardské investičné fondy založil začiatkom 90. rokov Viktor Kožený. — V kupónovej privatizácii získal bonitné akcie českých a slovenských podnikov za 60 mld. korún. — Akcie mali byť predané cyperským firmám, peniaze za ne však podľa Častorála do harvardských spoločností neprišli. — Likvidátorom fondov sa stal Koženého kamarát Boris Vostrý. Majetok za vyše 20 mld. mal predať jeho blízkym firmám za 10 mld., ale peniaze do holdingu nikdy neprišli. — Kožený vo väzbe na Bahamách čakal deväť mesiacov na verdikt súdu. — V USA je Kožený obžalovaný z podplácania, prania špinavých peňazí a zo sprisahania. — V ČR ho stíhajú pre machinácie so škodou 13,6 mld. Kč. Harvardské fondy a Slovensko Časť peňazí z vytunelovaných fondov mala skončiť na Slovensku, a preto sa polícia v júni t. r. začala zaoberať týmito podozreniami. Pre údajné finančné machinácie v kauze harvardov už česká polícia obvinila podnikateľa Viktora Koženého. Ten odišiel z ČR ešte v 90. rokoch, medzinárodný zatykač na neho vydali v roku 2003. Slovenskú časť kauzy odštartovalo v apríli trestné oznámenie likvidátora Harvardského průmyslového holdingu (fondy sa premenovali na holding v polovici 90. rokov) Zdenka Častorála. Podľa neho sem pritieklo v prepočte približne 1,5 mld. Sk. Harvardský holding má na Slovensku asi 10 000 akcionárov. Podľa Častorála peniaze neboli včas na Slovensku zablokované, a tak „môžu byť rozptýlené do množstva firiem kontrolovaných Druhou strategickou, a. s.“. Členom Predstavenstva Druhej strategickej je známy podnikateľ a prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Juraj Široký. Podľa informatívneho výpisu z obchodného registra v ČR figuroval spolu s Koženým v niekoľkých firmách, okrem iného aj v akciovke Harvard Intermediate Force. Bol navyše protektorom dvoch cyperských trustov, v ktorých údajne zmizlo vyše 100 mil. USD z Harvardských investičných fondov. Viktor Kožený pred pár dňami vyhlásil, že veľkú časť majetku z harvardov spreneveril práve Široký. „Je to totálny nezmysel,“ reagoval pre HN Široký. Kožený mu podľa neho nevie odpustiť, že sa nedostal k peniazom, ktoré spravovali cyperské trusty. Častorál nepátra po majetku Harvardských investičných fondov len v Česku a na Slovensku. „Spolu je to 11 krajín po celom svete. Cieľom páchateľov bolo zrejme sťažiť nám prácu v pátraní po majetku a skomplikovať jeho vymáhanie súdnou cestou.“ V rámci trestného konania sa zatiaľ podarilo zaistiť 21 mil. USD na jednom skrývanom advokátskom účte v ČR, 31 mil. na Kajmaních ostrovoch a 11,5 mil. v Luxembursku. Akcionári harvardov mali pôvodne dostať za vloženú tisícku desaťnásobok. Zo začiatku sa aj podobné sumy vyplácali, koncom roku 1997 však holding skončil v likvidácii. „Českí aj slovenskí akcionári majú nárok na likvidačný zostatok. Mohlo by to byť minimálne 1 000 Sk za akciu,“ poznamenal Častorál. Zdroj: HN, 2006 – – – Tak teda v socializme vychovávaní Čechoslováci naleteli hneď po revolúcii. Kožený so Širokým sa zahojili. Na Koženého je vystavený zatykač a majú o neho záujem v USA ako aj v Českej republike, Široký je známym a významným podnikateľom, ktorého firmy neplnením si záväzkov na Slovensku do krachu  doviedli stovky iných firiem, firmičiek i živnostníkov. Od tohto mega podvodu teda uplynulo prakticky 30 rokov. Čo sa zmenilo na Slovensku? Ako ste využili investičné šance v privatizácii národného majetku vy? Podeľte sa v diskusii so svojimi skúsenosťami hlavne s mladou generáciou, ktorá si divoké deväťdesiate roky nepamätá a ani len netuší, kde sa na Slovensku zobrali oligarchovia zrazu po revolúcii vlastniaci milióny. A my, ktorí si na tieto roky pamätáme, aby sme nezabudli… Foto: Archívne materiály autora a Reporter24  ]]>