"Na Československém rozvodu, aneb co týden dal" – humorne poňaté udalosti z rokov delenia Československej federatívnej republiky

obdobie krátko po Nežnej revolúcii ´89, až po rozdelenie Československej federatívnej republiky  na Českú a Slovenskú republiku? Hej Slováci  oslavovali, no pragmaticky aj v tej dobe rozmýšľajúci jedinci si uvedomovali, čo nás čaká. Čechov, Slovákov, ale hlavne Slovákov, ktorých štát má polovicu obyvateľov a pri delení majetku 2 k 1 tretine v náš neprospech, to nemôže byť nič dobré. Tedaa okrem pocitu, že už sme si doma sami pánmi a nemôžeme sa na nikoho vyhovárať… 1. januára 1993 na námestiach tisíce ľudí oslavovali vznik Slovenskej republiky a my, kto sme už podnikali, chápali veľkosť, resp. malosť Slovenského trhu a pažravosť našich „politikov“ sme mali vážne obavy. A tie potvrdil aj spôsob rozdelenia federácie bez referenda, bez opýtania sa občanov na názor – jednoducho rokovaniami a dohodami politikov. Aj dnes tvrdím, že vtedajší predstavitelia štátu to dali na hulváta a polepšili hlavne sebe, pretože aj tu paltí, že je lepšie byť  „pánom medzi „hov*ami, ako hov*om medzi pánmi“. A tak sa stalo. Rozdelili sme všetko v spomenutom pomere 2:1. A tak  sme došli o značky svetového mena ako ČEDOK, ČKD a desiatky ďalších, vlajku, časť hymny, dve tretiny veľvyslanectiev v zahraničí, dve tretiny všetkého majetku a kredit menom „MADE IN CZECHOSLOVAKIA“. Opačne, podstatne ekonomicky slabšia Slovenská republika musela zriadiť ambasády v krajinách, v ktorých sme o ne rozpadom ČSFR prišli, ak sme chceli udržať aktívne diplomatické styky s krajinami, v ktorých sme zrazu ambasády nemali. Museli sme zmeniť všetky štátne vlajky (ČR nie) a investovať do „oznámenia svetu, že existujeme“. Čo nás to stálo netuším a netuší to pravdepodobne nik z nás. Museli sme urobiť hranice medzi zrazu cudzím štátom – Českou republikou. A museli sme sa vysporiadať s Mečiarom, Mečiarizmom, intelektuálom alias kelňom Janom Ľuptákom, Slotom, ktorý si nových nepriateľov našiel smerom za Dunajom a politickými a mocenskými ambíciami zrazu aktívnych, no počas revolúcie kúpelňu kachličkujúcich súdruhov. Prežili sme, aj keď takmer odizolovaní od civilizovaného sveta, ako Bielorusi… Keď ste si teda spomenuli na viac menej nedávnu minulosť, možno si oživíte aj rozhlasové a televízne relácie hlavne satiricky sa venujúce nezabudnuteľným stretnutiam a rokovaniam  Václava Klausa s Vladimírom Mečiarom, či Binderove výroky o Gabčíkove, alebo nemenej zaujímavé dnes už prúpovidky ďalších „politikov“. Najlepšie toto všetko do histórie zadokumentovali Zuzana Bubílková a Otakar Černý, ale tiež Zdeněk Izer. Práve originály audiokaziet vydané začiatkom posledného desaťročia minulého storočia s názvom  Na Československém rozvodu  I. a II. sme v perfektnom stave získali a vložili do vitríny, ktorá dokumentuje porevolučný vývoj v Československu a neskôr na Slovensku. Ono totiž naša história novembrom ´89 nekončí, len pokračuje začiatkom novej éry. Či lepšej, alebo horšej, si rozoberieme neskôr… Relácie samozrejme nájdete aj volne dostupné na YouTube, no pravdepodobne sa na nich dnes plnohodnotne pobaví len ten, kto má dobrú pamäť, v každom prípade to musí byť človek, ktorý aj v danom čase sledoval politiku a dianie okolo delenia republík. Zároveň sa nám podarilo získať aj knižku, ktorá sa predmetnej problematike venuje v písanej podobe. Sme radi, že tento súbor nám neušiel a je súčasťou našej zbierky. Ide o dôležitý kus našej histórie, na ktorú nadviazalo ďalšie dianie už v samostatnej Slovenskej republike. ]]>