Vlaky meškali desiatky až stovky minút, niektoré dokonca toľko, že ich nakoniec odriekli.
Problémy s údržbou chodníkov a ciest mala väčšina miest a obcí. A to dnes píšeme rok 2021.
Čím to je, že v minulosti sme hovorili o kalamite až vtedy, keď vlaky meškali 1000 minút a a pred panelákmi sme pod snehom nevedeli nájsť zafúkané autá?
Tí starší si určite spomenú na skutočnú snehovú kalamitu, ktorá vtedajšie Československo zasiahla v roku 1987. Intenzívne snežilo už od 9. januára. Teplota klesla na – 15 st. Celzia. Fúkal silný vietor, napadali metre snehu, až bolo potrebné sneh z ciest odvážať nákladnými autami mimo mesto.
V takej Moskve to musia robiť každú zimu aj dnes…
– – –
Skutočný príbeh z januára 1987 – skutočná snehová kalamita v Československu
11. januára bola situácia skutočne drsná. Autobusy nejazdili a vlaky meškali stovky minút. Cestoval som vtedy osobne vlakom zo Serede do Leopoldova a následne do Trenčína. Vlak po železničnú stanicu Leopoldov od Bratislavy v smere na Žilinu a Košice meškal 220 minút.
Čakárne na Leopoldovskej stanici boli úplne plné čakajúcich netrpezlivých a premrznutých cestujúcich. Po viac ako troch hodinách sme sa pohli smerom do Trenčína. Nabitý vlak – stáli sme na jednej nohe a aj to nie na svojej…
No život sa „zastavil“ a nefungovali nielen obchody a doprava, ale ani školy. Tak bolo potrebné na druhý deň absolvovať cestu z Trenčína domov.
Bol 12. január 1987 a okrem socializmu v Československu zúrila skutočná snehová kalamita. Vlaky už nemeškali „smiešne“ tri a viac hodín, ale na stanici v Trenčíne na svoje vlaky ľudia čakali dlhé hodiny – aj 1000 minút. Zdá sa vám to divné? Fakt 1000 – slovom tisíc minút, čo je takmer 17 hodín. Tento údaj som si nechal potvrdiť v osobnej pokladni na železničnej stanici v Trenčíne.
Domov som sa z Trenčína nakoniec vlakom dostal. Cestovanie to ale bolo náročné, vlaky ktoré išli boli znovu úplne plné a čakanie v Leopoldove na prípoj do Serede nekonečné. Prežili sme…
Originál potvrdenky vystavenej v osobnej pokladni na železničnej stanici v Trenčíne, sa dnes nachádza v jednej z vitrín Múzea totality v Seredi, ako spomienka na skutočnú snehovú kalamitu a vtedajšie cestovanie vlakom.
Z archívu vyberáme niekoľko autentických fotografií ako spomienku na to, čo sme museli zvládnuť a nakoniec aj zvládli. S horšími a nemodernejšími autami, bágrami, nakladačmi, odhŕňačmi, bez e-mailov, sociálnych sietí, počítačov a mobilných telefónov.
Čím to teda je? Sme lenivejší, hlúpejší, alebo sme len zabudli, čo dokáže príroda?
Foto: (C) Miloš Majko, archív Múzeum totality
Videa z archívu TV:
https://www.youtube.com/watch?v=6Hn39okkAZU
https://www.youtube.com/watch?v=oTDnuXDnAy0
https://www.youtube.com/watch?v=vdAJpvC23Wo
Zdroj: YouTube]]>