V Múzeu totality so signatárom Charty 77 a disidentom Vladimírom Pavlíkom, rozhovor nahrávala RTVS
nahrávanie rozhovoru s disidentom, signatárom Charty 77 a večným rebelom Vladimírom Pavlíkom v priestoroch nášho Múzea totality potešilo. Tentokrát u nás nahrávala RTVS a to do mimoriadne hodnotného seriálu zameraného práve na signatárov Charty 77. Seriál pripravuje skutočná profesionálka, redaktorka RTVS Soňa Gyarfášová.
Vlado sa totalitnému režimu postavil už za socializmu a to aktívne – podpis Charty 77 mu spôsobil problémy a to napriek tomu, že bol robotníkom. Napriek tomu sa bývalý režim snaží hodnotiť objektívne a už pri rozhovore je cítiť, že rovnako nie je spokojný ani so súčasným stavom v spoločnosti.
Chvíľa pre zamyslenie sa…
Vladimír Pavlík vyhral súd s Vladimírom Mečiarom v čase, kedy bol ešte premiérom. Neznáša pretvárku, obracanie kabátov u politikov a otvorene kritizuje tých, ktorí sa nedržia zásad a morálky.
Prítomnosť Vlada v Múzeu totality sme využili aj na obsiahlu debatu o totalitnej dobe a na rozhovor pre naše médiá. Vladimír Pavlík už niekoľko rokov zdravotne na tom dobre nie je a jeho pohyb mimo domov na dlhšie vzdialenosti je len výnimočný.
Výborný pocit sme mali aj zo stretnutia Vlada Pavlíka s ďalším signatárom Charty 77 Tiborom Novotkom. Vrúcne privítanie v múzeu znamenalo, že sa vidia skutočne radi. Počúvať ich debaty je zážitkom pre každého, kto sa len trošku o túto problematiku zaujíma.
Na príprave rozhovorov s chartistom a disidentom Vladimírom Pavlíkom spolupracoval aj pracovník ÚPN Patrik Dubovský, ktorý sa s Vladom nielen veľmi rád osobne stretol, ale aj na odbornú tému porozprával.
Ďakujeme.
Tentokrát mu ale múzeum s bohatým archívom vyhovovalo, nakoľko v zbierkach vlastníme množstvo dobových materiálov a aj Vladove články v origináloch, ktoré krátko po Novembri ´89 publikoval v Necenzurovaných novinách vydávaných Petrom Cibulkom. Vladimír Pavlík bol blízkym spolupracovníkom Petra Cibulku po niekoľko rokov a spoluprácu s týmto významným 5 X za socializmu väzneným disidentom považuje za výbornú a mimoriadne prínosnú. Petra Cibulku považuje za výborného a zásadového človeka a vysoko si ho váži.
Vlado si so záujmom prezrel exponáty múzea a niekoľkými materiálmi ktoré sú určitými perličkami, do múzea aj prispel.
Rozhovor s Vladimírom Pavlíkom pripravíme k uverejneniu už onedlho.
Vladovi Pavlíkovi týmto osobne a verejne ďakujem aj ja a prajeme veľa zdravia a hodnotných článkov.
– – –
Čo sa o tomto disidentovi dozvieme na Wikipedii?
Vladimír Pavlík (* 10. september1948, Považská Bystrica) je slovenský disident.
Signatár Charty 77
Účastník Sviečkovej manifestácie 28. marca 1988 v Bratislave
1993 – 1996 redaktor Necenzurovaných novín pre Slovensko
Občiansky aktivista a nezávislý publicista
Občiansky aktivista za práva homosexualov
Je signatárom Charty 77, účastníkom Sviečkovej manifestácie v Bratislave v roku 1988 a občianskym aktivistom. Prvý raz sa do pozornosti štátnej moci dostal, keď po skončení základnej vojenskej služby nastúpil do zamestnania a odmietol byť povinným členom ROH. Začiatkom 80. rokov si podal žiadosť o vysťahovanie do Nemeckej spolkovej republiky, čím bol automaticky považovaný za osobu nepriateľskú socialistickému zriadeniu. Pracoval v robotníckych profesiách, desať rokov ako baník v OKR. Pracoval v Metrostave Praha a na viacerých stavbách na Slovensku, tri roky v Považských strojárňach. Po prevrate v novembri 1989, od roku 1993 – 1996 bol redaktorom Necenzurovaných novínPetra Cibulku prispieval aj do časopisu Roháč a Kocúrkovo[chýba zdroj]. Aj na dôchodku je stále sexualne aktívny ako internetový Hrdina a občiansky aktivista nezávislý publicista za práva homosexualov[chýba zdroj]. Na internete má umiestnených množstvo zväčša faktografických článkov, nielen na necenzurovane.sk, ale aj v bývalých Necenzurovaných novinách, či v českom periodiku Svědomí[chýba zdroj]. Štátna bezpečnosť viedla na neho dva zväzky pod krycími menami Betonár a Vlado, jeden z nich bol skartovaný.[1] V roku 1991 ho spolu s novinami Slovenský denník žaloval bývalý premiér za HZDSVladimír Mečiar. Spor sa ťahal až do roku 1994, potom čo Vladimír Mečiar žalobu stiahol a Vladimír Pavlík podal protižalobu s ktorou trikrát uspel na Krajskom súde v Bratislave. Všetky rozhodnutia Krajského súdu však boli zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Zdroj: Wikipedia]]>