Konečne hliníkový príbor a ďalšie smaltované tabuľky

K

Všetko menované skončilo v Múzeu totality pri návšteve pred dvomi rokmi obvyklej nie v múzeu, ale v cestovateľskom klube, v ktorom sme plánovali zahraničné cesty. Prispôsobili sme sa a je čas nielen nové cesty plánovať znovu, ale pripomenúť si aj socialistickú minulosť Československa.

Lívia, Magda a Kamil teda v sobotu navštívili Múzeum totality a Kamil urobil kuriéra pre nové očakávané exponáty získané v Martine od pána, ktorý s týmito starými skvostami kúpil starý dom.

Srdečná vďaka za príjemné posedenie a ďalšie stretnutie už pri nejakej špecialite sľúbenej Ukrajinkou bývajúcou toho času u nás. Keď teda do obľúbenej Odesy na Ukrajinu sa teraz tak ľahko nedostaneme…

       

Možno je to ťažko pochopiteľné, ale na tento aj za socializmu najlacnejší príbor sme čakali niekoľko mesiacov. Každý ho mal a bol tak nezaujímavý a lacný, že všetci ho už dávno vyhodili. Aj za totáča keď takýto príbor zmizol z výžerky alebo závodnej jedálne, vlastne sa nič nestalo. Skončil niekde v robotníckej ubytovni a fungoval až do zodrania. Doslovne.

Nie a nie ho nájsť u známych (každý ho mal, no už aj vyhodil), v bazároch a neobjavil sa ani na nete. Až donedávna, čo sme samozrejme využili. Je v múzeu.

Smaltované tabuľky boli, sú a – už veľmi nebudú. Nahradené sú plastami. Tieto originálne a ešte aj výborne zachovalé, zachované zostanú. Verme že natrvalo.

 

 

Pridať komentár

Miloš Majko

Niečo o mne

Moje meno je Miloš Majko, pracujem akonovinár, redaktor nezávislých spravodajských portálov, občiansky aktivista v prvej línii.

V článkoch sa najčastejšie venujem tzv. nepohodlným témam.

—Vítam Vás na mojom blogu.