Štát kolabuje.
Zdravotníctvo je v troskách, ľudia majú reálne obavy ísť nechať sa vyšetriť, nedaj Bože operovať. Nemocnice sa rozpadajú lekárom pred očami, sestričky nie odchádzajú, ale rovno utekajú kdekoľvek smerom na západ a tie z východu ani len nevieme uchytiť v systéme napriek tomu, že aj tie naše platy, by pre ne boli násobkami platov v krajine z ktorej prichádzajú. Aj poslední lekári „masochisti“ už začínajú chápať, že ísť kdekoľvek len nech je to mimo Slovensko je vlastne výhrou. Ak nie inou, tak minimálne pre ich psychiku.
Učitelia radšej makajú vo fabrikách alebo súkromnom sektore. Deti hlúpnu a dva roky úplne nepremyslených obmedzení do pracovného priestoru vypustili „stratenú generáciu“ volajúcich snáď po doživotnom internetovom samovzdelávaní sa pod vedením vševedúceho „učiteľa“ pána Googla.
Diaľnica, jedna jediná blbá dvojprúdovka naprieč republikou tri krát dlhšou, ako jedno z miest Ukrajiny je aj po viac ako troch desaťročiach od revolúcie nedostavaná. A už na prvý pohľad zlodejsky nastavené mýto predošlým politickým zoskupením, je bez významných zmien kopírované aj dnes.
Už aj v Chorvátsku, teda krajine, ktorou sa prehnala vojna, Rumunsku z ktorého sme sa smiali a spájali ho s deťmi žobrajúcimi pri cestách, ba dokonca aj v krajinách ako Srbsko, Macedónsko a Albánsko jazdia po nových diaľniciach a vedeli ako treba zatočiť krkom tunelárom, skorumpovaným politikom a úradníkom. Len u nás stále tolerujeme vrcholovým politikom dokonca aj verejne prezentovaný návrh zobchodovania občanovi štátom poskytnutej päťsto Eurovej poukážky cez priekupníka za štyri stovky hotovosti.
Slovensko zostalo vredom v srdci rozvíjajúcej sa Európy, kde snáď polovica populácie sa odbavuje najskôr na popretí vedeckého poznania v súvislosti s pandémiou a následne nedokáže jednoznačne identifikovať a minimálne jasne a zrozumiteľne pomenovať aspoň agresora vo vojnovom konflikte vedenom Ruskou federáciou na Ukrajine.
Vysokému percentu Slovenskej populácie netreba intelektuálov, vedcov, politikov a odborníkov, stačí im Google, možnosť pripojiť sa na internet, uverejniť aj keď debilný, no svoj vlastný status (veď je sloboda slova a prečo neprezentovať svoju alternatívnu pravdu) a vyfiltrované selfíčko na ktorom sa síce nepozná ani samotná jeho autorka, no hlavne že dobre na ňom vypadá.
A drvivá väčšina populácie to toleruje, trpí, alebo ignoruje vo viere, že to niekto vyrieši a nejako to dopadne.
Dopadne, no zle. Tentokrát veľmi zle. Mení sa totiž celá spoločnosť vo svojej podstate. Možno zmenám veľa ľudí nerozumie, možno nechápu rýchlosť a intenzitu zmien, no to neznamená, že nechápajúci sú všetci. Opačne!
Vyzerá to, že už onedlho budú ľudia vo fakt veľkých problémoch a vo svojej jednoduchosti opätovne budú hľadať vinníka a záchrancu. A on sa nájde. Ponúkne jednoduché riešenia zložitých problémov a znovu vyťaží na krátkej pamäti frustrovanej a z hádok politikov unavenej väčšiny Slovákov.
– – –
Cena ropy na svetových trhoch naďalej klesá, no Slovákom ceny pohonných hmôt stúpajú. Musíme byť „iní“ úplne vo všetkom? To už fakt na Slovensku nikto nič negarantuje?
Všetky okolité štáty už urobili aspoň nejaké opatrenia zmierňujúce dopady krízy na obyčajných ľudí a robia všetko preto, aby sa stredná trieda neprepadla do chudoby. Len u nás „odborníci“ situáciu ešte stále analyzujú, politici sa bez štipky hanby hádajú a namiesto plnenia si povinností rozmýšľajú kedy, kto s kým a ako znovu doslovne odrbe voličov, aby mal vystarané na ďalšie aspoň štyri roky.
Problémom ale je, že už to nebudú štyri roky, či možno dokonca ešte menej. Hrozí, návrat spôsobov ovládania štátu z nového poschodia niektorého zo súkromných hotelov, poučenie sa z chýb, ktoré veľa mocných ľudí postavili pred bránu dlhoročného väzenia a hlavne straty moci, spoločenského statusu, prestíže a majetku. Hrozí zabetónovanie systému našich ľudí verejne, bez hanby a strachu sa riadiacich heslom – vyhraj voľby a môžeš všetko. Už nebudú rozviazané ruky u policajtov a už nebudú kajúcnici… Nikdy!
A pritom stačilo tak málo. ZMENA. To, čo súčasná koalícia sľúbila. To, na čo čakali a čakajú milióny Slovákov a na čo dostala koalícia silný mandát od voličov. Čo nutne potrebujeme, ak nechceme, aby to slušní a čestní ľudia vzdali, odišli a na posledného nechali, nech zhasne.
To, čo tu zostane na dokonanie skazy svetlo potrebovať nebude.
