Dnešné výročie vpádu okupačných vojsk ZSSR a Varšavskej zmluvy do Československa je výnimočné možným a nutným poukázaním na mimoriadnu podobnosť so súčasnou okupáciou Ukrajiny. Aj Ukrajinu totiž svojvoľne okupuje armáda síce už nie bývalého ZSSR, ale nástupníckeho štátu Ruskej federácie.
Rovnaký scenár – snaha rýchlym a surovým spôsobom obsadiť kľúčové miesta infraštruktúry a vedenia štátu, zajať a vymeniť legálne zvolených predstaviteľov okupovanej krajiny a rýchlou násilnou operáciou získať vojenskú prevahu okupantami.
Aj v ´68 u nás a aj v ´22 na Ukrajine neboli vojaci okupujúcej armády pravdivo informovaní, kam a prečo išli bojovať.
Rusi do Československa prišli na tankoch a strieľali do civilistov. Rovnako je tomu dnes na Ukrajine.
Aj v Československu a aj na Ukrajine ale Ruský agresor nevyhral. Ľudia sa postavili na odpor a vytrvali. A Rusi sa znovu a znovu zapisujú do svetovej histórie tými najčernejšími písmenami. Naveky…
V predvečer tohtoročného smutného výročia vpádu okupačných vojsk do Československa, sme sa v Múzeu totality stretli pri rozhovore s historikom ÚPN Patrikom Dubovským a obyvateľom mesta a pamätníkom týchto udalostí Jaroslavom Hrušovským.
Videorozhovor z MÚZEA TOTALITY prinášame tu:
Ďalšie dôležité a relevantné informácie môže každý záujemca o túto časť histórie Československa a nášho národa získať z ďalších materiálov – napríklad aj z týchto:
Ako to teda bolo v auguste ´68?
Informácie a súvislosti o okupácii Československa, ku ktorej došlo v auguste ´68 výborne vysvetľuje pedagogička vo svojom videu tu:
A čo šport? Hokejová pomsta bola chutná…
Prvé hlásenie Československého rozhlasu k okupácii Československa:
Kto konkrétne okupačné sovietske a vojská Varšavskej zmluvy pozval do Československa? Nedajme na propagandu súčasného vedenia Ruskej federácie ako nástupníckeho štátu ZSSR a ignorujme platených trollov. Pozrime sa na fakty napríklad v tomto videu:
Pod textom v tzv. pozývacom liste sú mená a priezviská ľudí priamo zodpovedných za pozvanie k bezprecedentnému aktu vojenskej agresie na území vtedajšieho Československa.
V roku 1989 Slobodná Európa odvysielala toto stanovisko vtedajšieho vedenia Sovietskeho zväzu:
