Nežná revolúcia otvorila dvere slobode a demokracii. Bratislavskí študenti vyšli do ulíc už 16. novembra

N

MŠVVŠ SR |MM| Pri príležitosti 33. výročia Nežnej revolúcie sa minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký dnes stretne s bývalými študentmi, ktorí organizovali v Bratislave protestný pochod proti komunistickému režimu v Československu už 16. novembra 1989. Následne sa bývalí aj súčasní študenti vydajú na pochod mestom po trase, kadiaľ protestujúci dav demonštratívne prešiel aj pred 33 rokmi.

Študentský protest spred 33 rokov sa konal v predvečer Medzinárodného dňa študentstva a bol jedným z impulzov k ďalším udalostiam, ktoré vyústili do pádu komunistického režimu v bývalom Československu.

Vo štvrtok 16. novembra 1989 o 17. hodine sa na bratislavskom Mierovom (dnešnom Hodžovom) námestí zišlo viac ako 200 študentov prevažne z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorých prišli podporiť aj poslucháči Prírodovedeckej, Matematicko-fyzikálnej a Lekárskej fakulty UK, ako aj niekoľko stredoškolákov. Živá reťaz vytvorená zo študentov sa vydala na cestu cez podchod dole Poštovou ulicou smerom na Námestie SNP. Študenti okrem iných skandovali aj heslá požadujúce školské reformy, školy pre všetkých a politický dialóg. Pred budovou Filozofickej fakulty si uctili obete invázie v auguste 1968.

Keď z vtedajšej budovy ministerstva školstva na Dobrovičovej ulici nečakane vyšli ideologický tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska Gejza Šlapka a riaditeľ odboru vysokých škôl ministerstva školstva Ján Porvazník, pokračovali v proteste. Žiadali napríklad nielen zlepšenie kvality ubytovania na internátoch, ale aj pluralitu mládežníckych organizácií, pravdivý výklad dejín či učebnice bez ideológie marxizmu-leninizmu. Nikto z  protestujúcich študentov v Bratislave pritom nemohol vedieť, že 17. novembra bude v Prahe brutálne potlačená demonštrácia študentov, ktorá výraznou mierou prispela k pádu totality. Riskovali preto minimálne vyhodenie zo školy, ak nie aj ďalšie perzekúcie.

V dave protestujúcich bol pred 33 rokmi aj súčasný minister školstva Ján Horecký. „Tento sviatok je pre mňa čosi ako vďakyvzdanie a zároveň obhliadnutie sa dozadu. Tiež som vtedy bol v uliciach, nevedeli sme, čo sa bude diať, aké to bude mať následky, pamätám sa, ako sa o nás báli naše rodiny. O to silnejšie vnímam dnešné stretnutie, na ktorom sa zídu organizátori študentského protestu spred 33 rokov a dnešní študenti. Pre mňa je to sviatok, nie len tých udalostí, ktoré sme spolu prežili a ktoré sa týkajú našich dejín, ale je to aj nadčasová záležitosť pre prítomnosť a budúcnosť, lebo sloboda nie je samozrejmosťou a musíme si ju vážiť,“ uzavrel pred večerným stretnutím šéf rezortu školstva.

25 komentárov

  • Nežná revolúcia bol akurát dobrý ojeb na ľudí. Za prezidenta vybrali elity tajtrlíka Havla a jediné čomu sa otvorili dvere dokorán bolo bezbrehé rozkradnutie krajiny, kriminalita, drogy, prostitúcia a zavítali k nám vymoženosti kapitalizmu ako bezdomovectvo, dražoba a nezamestnanosť. Ale kopec bojovníkov za slobodu si prišlo na svoje. Boli v správnom čase na správnom mieste a ovečky im to ešte aj vyštrngali. No nekúp to.

  • Nežná revolúcia bol akurát dobrý ojeb na ľudí. Za prezidenta vybrali elity tajtrlíka Havla a jediné čomu sa otvorili dvere dokorán bolo bezbrehé rozkradnutie krajiny, kriminalita, drogy, prostitúcia a zavítali k nám vymoženosti kapitalizmu ako bezdomovectvo, dražoba a nezamestnanosť. Ale kopec bojovníkov za slobodu si prišlo na svoje. Boli v správnom čase na správnom mieste a ovečky im to ešte aj vyštrngali. No nekúp to.

  • Slobodní občania, ktorí ste sa ešte nezlomili, v predvečer nášho štátneho sviatku opľuvaného rôznymi hajzľami a kripľami vám pripomínam nasledujúce: 1. Nezabudnúť 2.Neposrať sa 3.Nezaliezť 4.Nemlčať…
    Pre mňa bol rok 1989 tým najlepším, pretože boli nádeje najväčšie a možnosti znovu otvorené. Skončil mocenský monopol jednej strany, skončil monopol jej zdiskreditovanej ideológie, skončila centrálne plánovaná a direktívne riadená ekonomika, rehabilitovala sa (akokoľvek s problémami) česť súkromného vlastníctva a podnikania, a predovšetkým: skončila sa v istom zmysle pohodlná existencia, kde sme mali všetko vopred “nalinajkované”.
    Komunizmus v praxi totálne zlyhal. Beztriednu spoločnosť ani nového človeka sa mu nepodarilo realizovať. Experiment však viedol k nezmerným škodám, ničeniu a utrpeniu. V mene vysneného človeka budúcnosti boli likvidované desiatky miliónov reálnych ľudských bytostí. Nejeden zo starých kádrov škodí dodnes. To, že sa mnohí karieristi, ktorí “prezliekli kabát” uplatnili v politike a podnikaní neraz úspešnejšie než tí, ktorí proti nim bojovali, je akiste škandalózna záležitosť. Mohli by sme urobiť dve také pomyselné súradnicové osy: Chceli – Nechceli a Nažrali sa – Nenažrali sa a dostaneme štyri klastre, – a víťazmi sú tí, ktorí Nechceli a Nažrali sa a tí v mnohých prípadoch vládnu, to pripúšťam. Pozdravujem pán Veselický. Možno sme ich mali predsa len… nakopať do riti.
    Nech sú dnešné výzvy akékoľvek, nebude na škodu, ak sa rozpomenieme na to, odkiaľ sme sa to pred tými 33rokmi vynorili a čo sme to vlastne chceli. A ak zistíme, že sme niektoré základy pre budúcnosť kládli nedbalo, alebo sme sadli na lep podvodníkom, mali by sme si opäť položiť isté základné otázky o pôvode a povahe konštitúcie slobody. Dnes máme možnosť vďaka novembru 89 robiť to verejne. Otázka je, či do vybudovaných demokratických štruktúr, vieme dosadiť tú demokratickú kultúru, v tom som mierny pesimista. No ani na zlomok sekundy som neoľutoval koniec totalitného režimu a nástup slobody so všetkými problémami, ktoré to obnáša.

  • Slobodní občania, ktorí ste sa ešte nezlomili, v predvečer nášho štátneho sviatku opľuvaného rôznymi hajzľami a kripľami vám pripomínam nasledujúce: 1. Nezabudnúť 2.Neposrať sa 3.Nezaliezť 4.Nemlčať…
    Pre mňa bol rok 1989 tým najlepším, pretože boli nádeje najväčšie a možnosti znovu otvorené. Skončil mocenský monopol jednej strany, skončil monopol jej zdiskreditovanej ideológie, skončila centrálne plánovaná a direktívne riadená ekonomika, rehabilitovala sa (akokoľvek s problémami) česť súkromného vlastníctva a podnikania, a predovšetkým: skončila sa v istom zmysle pohodlná existencia, kde sme mali všetko vopred “nalinajkované”.
    Komunizmus v praxi totálne zlyhal. Beztriednu spoločnosť ani nového človeka sa mu nepodarilo realizovať. Experiment však viedol k nezmerným škodám, ničeniu a utrpeniu. V mene vysneného človeka budúcnosti boli likvidované desiatky miliónov reálnych ľudských bytostí. Nejeden zo starých kádrov škodí dodnes. To, že sa mnohí karieristi, ktorí “prezliekli kabát” uplatnili v politike a podnikaní neraz úspešnejšie než tí, ktorí proti nim bojovali, je akiste škandalózna záležitosť. Mohli by sme urobiť dve také pomyselné súradnicové osy: Chceli – Nechceli a Nažrali sa – Nenažrali sa a dostaneme štyri klastre, – a víťazmi sú tí, ktorí Nechceli a Nažrali sa a tí v mnohých prípadoch vládnu, to pripúšťam. Pozdravujem pán Veselický. Možno sme ich mali predsa len… nakopať do riti.
    Nech sú dnešné výzvy akékoľvek, nebude na škodu, ak sa rozpomenieme na to, odkiaľ sme sa to pred tými 33rokmi vynorili a čo sme to vlastne chceli. A ak zistíme, že sme niektoré základy pre budúcnosť kládli nedbalo, alebo sme sadli na lep podvodníkom, mali by sme si opäť položiť isté základné otázky o pôvode a povahe konštitúcie slobody. Dnes máme možnosť vďaka novembru 89 robiť to verejne. Otázka je, či do vybudovaných demokratických štruktúr, vieme dosadiť tú demokratickú kultúru, v tom som mierny pesimista. No ani na zlomok sekundy som neoľutoval koniec totalitného režimu a nástup slobody so všetkými problémami, ktoré to obnáša.

  • Tomáš, súhlasím. Ale nadávať iným do hajzlov a kriplov pre iný, i keď pomätený názor, je tiež niečo, čo ti táto doba umožnila. Zdá sa, že to s radosťou využívaš. A vzápätí píšeš o demokratickej kultúre. Nuž takto sa z miesta nepohneme. Pluralizmus názorov sa vytratil a dnes tí s iným videním sú odsúvaní na okraj. Toto nie je cesta, bohužiaľ však ide o celosvetový trend.

  • Tomáš, súhlasím. Ale nadávať iným do hajzlov a kriplov pre iný, i keď pomätený názor, je tiež niečo, čo ti táto doba umožnila. Zdá sa, že to s radosťou využívaš. A vzápätí píšeš o demokratickej kultúre. Nuž takto sa z miesta nepohneme. Pluralizmus názorov sa vytratil a dnes tí s iným videním sú odsúvaní na okraj. Toto nie je cesta, bohužiaľ však ide o celosvetový trend.

  • A ako by mal podla teba nazyvat hajzlov, mentalnych kriplov a ostatne bolsevicke kurvy? Ked sme ich neboli schopni postavit k muru ako v Rumunsku, tak sa aspon teraz nehrajme na peknych.

  • A ako by mal podla teba nazyvat hajzlov, mentalnych kriplov a ostatne bolsevicke kurvy? Ked sme ich neboli schopni postavit k muru ako v Rumunsku, tak sa aspon teraz nehrajme na peknych.

  • Zlati socialismuz.
    Mi robosi bez perspektivi sme vtedi neumrely hladom a to staci. Komunisty nic vjac necakaju od zivota

  • Zlati socialismuz.
    Mi robosi bez perspektivi sme vtedi neumrely hladom a to staci. Komunisty nic vjac necakaju od zivota

  • Tomáš a tí ostatní,Vy ste si jednoducho slobodu a demokraciu SPRIVATELIZOVALI Tým pádom,ju sami hrubo porusujete.Ak nemáte v danej situácii ochotu uznávat iný názor,nelisite sa ničím od komunistov.

  • Tomáš a tí ostatní,Vy ste si jednoducho slobodu a demokraciu SPRIVATELIZOVALI Tým pádom,ju sami hrubo porusujete.Ak nemáte v danej situácii ochotu uznávat iný názor,nelisite sa ničím od komunistov.

  • Preco by mal niekto uznavat tvoj blby nazor? Mas plne pravo mat nazor, hoc aj blby, ale nemas pravo chciet, aby ho niekto uznaval. Chapes?

  • Preco by mal niekto uznavat tvoj blby nazor? Mas plne pravo mat nazor, hoc aj blby, ale nemas pravo chciet, aby ho niekto uznaval. Chapes?

  • Amalia Luzerka nevzdelana.
    Jasne ze ked nevies pravopis tak mas biedny zivot a budes vykrikovat “zlatí komunisti”

redakcia

Niečo o mne

Moje meno je Miloš Majko, pracujem akonovinár, redaktor nezávislých spravodajských portálov, občiansky aktivista v prvej línii.

V článkoch sa najčastejšie venujem tzv. nepohodlným témam.

—Vítam Vás na mojom blogu.