A vidieť to denne v reálnom živote, ale hlavne na sociálnych sieťach a v internetových diskusiách. Áno, aj na SoL.
Niekedy si myslím, že dlhodobé úplne bezprecedentné opatrenia súvisiace s COVID-19 a povinná izolácia vlastne nás všetkých, u časti populácie zanechala vážne následky na psychickom vývoji. Že u časti ľudí boli vyextrahované tie najhoršie vlastnosti a schopnosti, o ktorých dovtedy buď ani len netušili, alebo sa im ich dlhodobo (možno z hanby) úspešne darilo skrývať.
Niektorí ľudia sa stali extrémne zákernými a agresívnymi. Ak pred niekoľkými rokmi u nich absentoval pocit nadradenosti práv nad povinnosťami všeobecne, dnes sú v stave, v ktorom práva iných a vlastné povinnosti úplne ignorujú. Svoje osobné práva si zamenili za pojem „ja môžem všetko a ostatní nič“, teda odvolávajúc sa na demokraciu a slobodu slova, vlastne za anarchiu.
A tak sme denne svedkami nielen opĺzlych, vulgárnych a ďaleko za hranou zákona sa nachádzajúcich anonymných útokov na každého okolo seba. A menovite nehľadiac na morálku, etiku a samozrejme už vôbec nie základný predpoklad fungovania demokracie – „sloboda jedného občana končí tam, kde začína sloboda občana iného“.
Toto je vidieť prakticky pod každým článkom, správou, či statusom na sociálnej sieti.
A toto je vidieť aj v bežnom živote. Stačí, keď vodič potrebuje zacúvať do parkoviska, alebo odbočiť na vedľajšiu cestu a psychopati za volantom ak ho rovno nevytrúbia (5 sekúnd čakania alebo bežné spomalenie ich úplne vytočí), tak minimálne kľudne aj v protismere ohrozia ostatných vodičov.
Žijeme rýchly život a to sa nepochybne odzrkadľuje na spôsobe jeho žitia. Možno ale je na čase položenie si otázky – žijeme ešte, alebo už sa tak tvárime a skôr len prežívame?
Je čas na návrat k „normálnosti“ aspoň na „predkoronový“ čas. A je potrebné všetkým autoritám- aj, alebo hlavne politikom ukázať, že to, čo v spoločnosti zaviedli a ďalej zavádzajú, nie je našim životom. A nie my to chceme žiť a svojou prácou financovať.
