Skip to content

Keď je spravodlivosť slepá úplne a vyhráva zlo

Sereď / Akosi sme si už zvykli klamať a byť klamaní. Denne pri nakupovaní, cestovaní, na sociálnych sieťach, politikmi vo veľkej, ale aj na tej najnižšej úrovni. Zvykli sme si na korupciu a život v krajine,ktorá sa na demokraciu už len hrá a s civilizovanými štátmi vyspelej EÚ má spoločnú len polohu na mape Európy. Aj to len tak na jej konci.

Ospravedlnili sme Mečiarove klamstvá, vraždu Remiáša a útoky na novinárov, amnestie zločincom a nepotrestanie zločinov.

Akceptovali sme kauzy všetkých vlád od rozdelenia spoločného štátu doteraz, zobrali sme ako fakt tri vlády vedené stranou SMER-SD a zjavné špinavosti nielen voči občanom, zákonom tohto štátu, ale aj voči samotným občanom.

Prebudila nás až úmyselná vražda  dvoch mladých ľudí vykonaná na objednávku mocných zbohatlíkov, ktorým zbohatnúť a dovoliť si vlastne všetko, sme dovolili my. Životom vo svojich bublinách v relatívnom bezpečí a veľakrát v nevedomosti. V každom prípade  ignorovaním faktov prinášaných niektorými médiami a svojou pohodlnosťou neriešiť to, čo nás nepáli. Že iní horia, nám nevadilo.

Aj to len na chvíľu. Pamäť niektorých ľudí je krátka…

Dnes horíme my. Všetci. Aj keď niektorí to ešte necítia. Vlastne rovnako, ako necítili únos prezidentovho syna za Mečiara, či vraždu Kuciaka a jeho priateľky za Fica.

Akosi len „na vedomie“ sme zobrali dokonca aj amorálne a nepochopiteľne arogantné vlastne ukradnutie vysokoškolských titulov ľuďmi, ktorí sa nehanbili byť pri moci, lebo vedeli, že síce to o nich vieme aj my, ale mnohí z nás sú na tom rovnako. Pre udržanie sa na pozícii v práci, či pre jej získanie, tak budú ticho a nebudú do ho_na rýpať,aby nesmrdelo…

A tak o nás rozhodujú nielenže hlupáci, ale ešte aj arogantní a ambiciózni zmrdi až priveľmi si vedomí svojho pomýleného statusu a nezaslúženého miesta v spoločnosti. A stav sa nemení. Až do momentu, kedy štát (teda my všetci) nepadneme  na úplné dno.

Problém je ale v tom, že všetci tí, ktorí nám vládli od  revolúcie, sa smiali vtedy a smiať budú  aj potom. A nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí si na „lepšie“ časy počkajú, aby sa za našej výdatnej pomoci znovu vrátili do funkcií.