Sereď | O postupnom úpadku mesta čo do služieb, podnikania, ako aj relaxu obyvateľov, píšeme nie po prvý raz.
Najskôr to bolo postupné obmedzovanie železničného spojenia Serede s okolím, následne úplným zrušením vlakového spojenia do Leopoldova s následným prestupom na sever a východ Slovenska.
Obmedzenie dopravy na moste ponad železnicu pre autá nad 3,5 tony, mesto vynechali snáď všetci relevantní autobusoví prepravcovia a zostalo nám zopár autobusov do a z Bratislavy.
Úplným odstavením mosta sme „získali kľud“ aj od prípadnej tranzitnej dopravy, ktorá aspoň z časti mohla priniesť zákazníkov miestnym obchodníkom, kaviarňam a reštauráciám.
Sereď napriek unikátnej polohe je vlastne úplne mimo všetkého dôležitého v republike. A republika sa postupne stáva nezaujímavou destináciou v EÚ, a žiaľ rizikovým už aj tranzitným koridorom železničnej a kamiónovej prepravy.
Dnes už stačí ísť na kávu do Nitry, Trnavy, alebo aj do Šale a aj poloslepý seredský lokálpatriot pochopí, že u nás fakt niečo nefunguje.
Znovu rovnako, ako v prípade Slovenska v porovnaní s okolitými štátmi.
Deti odchádzajú nielen z východu Slovenska bez reálnej šance na návrat, ale dnes už aj od nás zo západu. Zostávajú nám cudzinci, z ktorých väčšina Slovensko považuje za medzičlánok pri ceste za lepším. Áno, už aj cudzinci.
Ako ďalej?
Možno máme posledné mesiace, snáď rok či dva na spamätanie sa a návrat na cestu so svetielkom na jej konci. Ak nie – koniec. Budeme vyhnancom západu a zanedbateľným ničím pre východ.
Ekonomika?
Nestojí otázka či, ale kedy príde k recesii, ktorá nepochybne postihne automobilový priemysel. A pýcha minulých vlád sa stane tragédiou tých nasledujúcich. A nás všetkých. Zo Slovenska sa stane úplne nezaujímavý priestor v centre Európy nielen pre investorov, ale aj pre turistov a vlastne aj vlastnú inteligenciu, ktorá uplatnenie v krajine nenájde.
Smerujeme do riadnych sračiek. Uvedomia si to „elity“, alebo to skôr docvakne ich voličom?
