Presne pred dvomi týždňami som napísal toto:
Mám 55 rokov a nevynechal som žiadne voľby. Už 27 rokov vždy spolu s manželkou a 16 rokov v trojici aj s našim synom.
Už v sobotu budeme voliť znovu. Slovensko je opäť ohrozené – tentokrát nie na jedno volebné obdobie, hrozí, že môj život už bude krátky na to, aby som znovu videl to povestné svetielko na konci tunela rovnako, ako v novembri ´89.
Je pre mňa až nepochopiteľné, ako málo stačilo k tomu, aby sa tak dlho a ťažko stavané kamene demokratickej budúcnosti Slovenska, zrazu rozsypali. A následne môže prísť vlna, ktorá kopu roznesie do nenávratna.
Dnes pokračujem takto:
Už som si zvykol na to, že vo veľa pre ľudí a krajinu aj dôležitých témach, idem akoby sám proti všetkým“, alebo k naplneniu obsahu mojich textov príde po rokoch odsudzovania, urážania a osočovania inými.
V prvom kole volieb prezidenta SR 2024 som volil nepochybne podľa očakávania každého, kto ma aspoň ako tak pozná. No bolo nás málo, čo by sme napriek našej voľbe boli radšej, keby v prvom kole zvíťazil nie práve ten nami uprednostňovaný kandidát. Mal som totiž pocit, že Slovensko je natoľko zvláštne, že mobilizovať sa za vlastné prežitie dokáže nie často a už vôbec nie dva razy za týždeň.
Snáď sa mýlim…
A teraz prečo znovu nebudem voliť Petra Pellegriniho?
Nuž, Robert Fico je aspoň autentický, nepretvaruje sa a plní presne to, čo pred voľbami svojim voličom sľúbil. Teda žiadne prekvapenie. Že väčšinu z toho nedodržal a ani nikdy nesplní, oni pochopia neskoro. Chápem a je to ich vec.
Pellegrini však autentický nie je. A nikdy nebol. Najlepšie ho ohodnotil sám Róbert Fico, s veľavravným úšklebkom Monika Beňová, ale aj Andrej Danko. A ja verím, že oni najlepšie vedeli, o čom hovorili…
Posledné dni priniesli až príliš veľa odhalení na Petra Pellegriniho, jeho, podľa iných poslancov NR SR partnerov a mám obavy že inak ako klamárom dnes Pellegriniho nazvať nemožno a to pri akejkoľvek miere tolerancie a zhovievavosti.
Nechcem, aby Slovensko reprezentoval klamár a osoba, v ktorej niet istoty, že nie je vydierateľná pre svoju minulosť, spôsob života, nepriznanú sexuálnu orientáciu, či iné dôležité veci. Peter Pellegrini by urobil podstatne lepšie, keby neklamal a hovoril pravdu. Pravda oslobodzuje, nech je hocijaká. A Slováci dokážu odpustiť a zabudnúť skutočne viac, ako veľa. Môj hlas by síce pre jeho minulosť v SMERe (a pre závadovosť a morálny profil nezlučiteľný s mojou požiadavkou na politika u viacerých ľudí vedenia jeho strany) aj tak nedostal. Ale mohol by som ho akceptovať aspoň z môjho pohľadu ako opozičného politika.
– – –
Kandidát Ivan Korčok je diplomatom už na pohľad. Výzorom, vystupovaním, vyjadrovaním sa – no je autentický. Nehrá sa na to, čím nie je. Ľudia na slušné vystupovanie zvyknutí nie sú, veľa z nich si slušnosť vysvetľuje ako slabosť a radšej majú typického Slováčiska ktorý si na ulici odpľuje a keď zrovna žene nedá po papuli, tak jej aspoň bez problémov zanadáva a kľudne aj verejne.
A nie, nemyslím si, že Korčok je ideálny, ale kto je? My predsa v sobotu nevolíme nového Pápeža…
Mojou voľbou je teda jednoznačne Ivan Korčok. Nateraz iba v ňom vidím aspoň akú takú záruku, že nás tentokrát civilizovaný svet časom neohradí Želenou oponou a moje dieťa bude za ňou tak, ako som mladosť prežil ja.
Je to moja voľba a som rád, že ešte sme v stave, kedy sa rozhodnúť môžeme. Nie ďaleko od nás sú totiž aj krajiny, v ktorých s touto vymoženosťou šancu stretnúť sa nemajú.
Verím, že v demokracii a pre mňa so správne nastaveným kompasom v ďalšom smerovaní, sa Slovensko zobudí aj do najbližšieho nedeľného rána.
