zúfalý pokus samosprávy napodobniť iné mestá osadením rozprašovača vodnej hmly na verejnom priestore zaujal nielen diskutujúcich, ale aj niektorých poslancov MsZ, ktorí nám povedali, že na primitívne vyhotovenie stojana už upozorňovali.
Problémom nie je ale samotná snaha stojan na námestí umiestniť, ale samotná realizácia a ceny „diela“ – paškvilu.
Už v prvom článku sme naznačili podozrenie, že na výrobu dodávateľská firma použila najlacnejšie materiály.
Netušíme, ako znela objednávka zo strany investora, teda Mesta Sereď a prípadná dohoda týkajúca sa kompletnej realizácie. Snažili sme sa to pre občanov ktorých peniaze mesto na tento nepodarok použilo zistiť ešte dnes pred publikovaním článku a cez pracovnú dobu sme sa snažili na služobný mobil kontaktovať hovorcu Ľubomíra Veselického. Telefón ako obyčajne nedvihol a tak opätovne môžeme konštatovať neplnenie si povinností mu stanovených primátorom Tomčányim.
Po uverejnení článku a ďalších podnetoch občanov sme išli na miesto opätovne vyhodnotiť technické vyhotovenie rozprašovača vodnej pary.
Od zverejnenej ilustračnej fotografie v mestom vydávaných novinách má seredský nepodarok tak ďaleko, ako najnovší model Mercedesu od hnilého a hrdzavého Moskviča. Žiaľ – doslovne.
To ale nemožno povedať o cene. Povedané presnejšie, mesto Sereď zastúpené štatutárom Tomčányim za cenu (6100 Eur) vysoko prevyšujúcu bežne dostupné ponuky kvalitných obdobných zariadení vyhotovených z nerezu, pre mesto a teda občanov zakúpilo toto:












