Poznávačka Niklovákov do Rumunskej Cluji a Oradei v roku 1987

P

Už v tom čase sme veľmi citlivo vnímali Rumunsko, chudobu v tejto krajine ovládanej diktátorom Nicolae Caucescom a tajnou políciou Securitate. Rumuni boli skutočne chudákmi aj na pomery vtedajšieho “Východného bloku” a socialistických krajín. Mali problém so zabezpečením bežných denných potrieb ako strava, elektrická energia, teplo v príbytkoch, benzín, a samozrejme sloboda slova a pohybu do zahraničia. My sme mohli cestovať aspoň po okolitých socialistických krajinách, teda do NDR, PĽR, Maďarska, Bulharska, Rumunska a ako tak na Ukrajinu a do Sovietskeho zväzu. Rumuni nemali bežne vydané ani cestovné pasy a žiadosť o cestovný pas museli podložiť odôvodnenou žiadosťou, pozvánkou osoby zo socialistickej krajiny ktorú majú záujem navštíviť a pas po návrate museli vrátiť na vtedajšej zložke polície. Spomínam si na nocovanie účastníkov zájazdu v hoteli v Oradei. Prekvapili nás dvaja vojaci so samopalmi pri vchode na recepciu, teda do hotela. Takáto služba (alebo tajnej služby) bola v každom hoteli, kde sa ubytovávali cudzinci. Pamätám sa, že vzhľadom na chudobu ktorú sme po ceste videli, na recepcii sa otec spýtal, či je autobus odstavený na inak prázdnom parkovisku pred hotelom počas noci v bezpečí. Recepčná povedala že samozrejme, kývla na jedného vojaka so samopalom, niečo mu povedala a ten okamžite išiel von. Postavil sa k autobusu, vytiahol cigaretu a do rána ho strážil osobne. Mestá mali Rumuni upravené, aj keď infraštruktúra veľmi moderná nebola. Ale to ani u nás, takže v tomto sme nejaké veľké rozdiely nepostrehli. Rumunsko bolo teda ďalšou krajinou, ktorú zvedaví a cestovania chtiví Niklováci počas socializmu spolu navštívili. Opätovne verím, že pripomenutie cesty do Rumunska z pred viac ako tridsať rokov prostredníctvom starých fotografií minimálne účastníkov zájazdu potešilo. Ak máte fotografie z ciest Niklovákov po poznávacích zájazdoch, neváhajte a pošlite ich na e-mail: majko@majko.sk, alebo nás kontaktujte a ich reprodukciu zabezpečíme. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšie cestovateľské príbehy z čias socializmu. Zdroj: FOTO – archív autora     ]]>

7 komentárov

Miloš Majko

Miloš Majko

Niečo o mne

Moje meno je Miloš Majko, pracujem akonovinár, redaktor nezávislých spravodajských portálov, občiansky aktivista v prvej línii.

V článkoch sa najčastejšie venujem tzv. nepohodlným témam.

—Vítam Vás na mojom blogu.