Téma havárie v Černobyle – Чорнобиль vďaka médiám a filmu už nie je tabu

Titulné foto: pred havarovaným reaktorom v Černobyle v roku 2009. Takúto fotografiu si od septembra  2016  už nik nevyhotoví, nakoľko reaktor je skrytý pod novým sarkofágom vyhotoveným spoločnosťou  Novarka. Ide o najväčšiu stavbu na svete, ktorá bola človekom v celku presunutá na iné miesto, na akom bola zhotovená. Foto: (C) Archív autora. . . . Vďaka niekoľkým reportážam v danej dobe vtedy ešte zo skutočne zakázanej zóny a následne naozaj vydarenému seriálu z produkcie HBO pod názvom Černobyľ je v súčasnosti o tejto tragickej havárii jadrového reaktoru na Ukrajine známy dostatok informácií. Dnes uplynulo 35 rokov od havárie černobyľskej jadrovej elektrárni a čitatelia našich médií skutočný stav v tzv. zakázanej zóne vďaka expedícii uskutočnenej v roku 2009 poznajú už 12 rokov. Priebežne sme informovali o výstavbe nového sarkofágu spoločnosťou Novarka financovaného Európskou úniou ale aj USA a vlastne celým civilizovaným svetom, o jeho nasúvaní nad poškodený starý sarkofág v roku 2016, ale aj o ožiaroch v tejto zóne a ďalšej 2 dňovej expedícii vykonanej v roku 2016, z ktorej sme vyhotovili aj ďalšie zaujímavé video. Prvá expedícia do zóny sa uskutočnila ešte v roku 2009. https://www.youtube.com/watch?v=MwyB8_fUWag Z údajov známych v súčasnej dobe je priamych obetí na životoch spôsobených černobyľskou haváriou cca 170 000, čo však pravdepodobne stále nezodpovedá skutočnej realite. Na odstraňovaní hlavne prvotných následkov havárie, teda likvidácii vysoko rádioaktívneho grafitu, výbuchom vyvrhnutého na jednotlivé budovy elektrárne sa počas niekoľkých týždňov vystriedalo asi 600 000 tzv. „biorobotov“. Práve títo ľudia museli nahradiť techniku, ktorá vypovedávala pri tak vysokej rádioaktivite „poslušnosť“ a po niekoľkých minútach v kontaminovanej zóne úplne zlyhávala. Bioroboti boli prevažne mladí ľudia, hodne vojaci, ktorí v najkontaminovanejšej zóne pracovali maximálne 2 minúty, za ktoré však schytali dávku radiácie rovnajúcu sa s najväčšou pravdepodobnosťou vo väčšine prípadov ťažkej chorobe z ožiarenia s doživotnými následkami, resp. smrti. Hovorí sa, že väčšina z týchto ľudí sa 40-teho roku fyzického života nedožila, teda zomierali veľmi rýchlo. Tí ktorí prežili väčšinou majú doživotné následky a ich fungovanie v bežnom živote je výrazne sťažené. Likvidátori černobyľskej havárie boli odmeňovaní pamätnými odznakmi, z ktorých každý v podstate znamenal jeden výrazne zasiahnutý ľudský život. Počas posledných 10 rokov sa nám podarilo hlavne priamo z Ukrajiny zabezpečiť veľké množstvo literatúry a to hlavne odbornej, ktorá pojednáva o samotnej havárii a to aj z doby krátko po nej. Táto literatúra je k dispozícii na odborné štúdium v našom archíve. Za posledné obdobie sme úspešne vydražili niekoľko zaujímavých pamätných medailí, pripomínajúcich jednotlivé výročia a vydávaných hlavne na pamiatku už spomenutým likvidátorom následkov jadrovej havárie. Pri jednotlivých výročiach sú vydávané aj pamätné známky a Černobyl má dokonca aj svoje CD s hudbou. V dnešnej dobe už aj na Slovensku je k dispozícii niekoľko kníh, v ktorých sa môžu záujemcovia dočítať ako v skutočnosti k havárii došlo, čo ju spôsobilo a kto je za ňu zodpovedný. Najviac pozornosti havárií v černobyľskej jadrovej elektrárni bolo našimi médiami venované najmä pri 30. výročí, teda v r. 2016. Černobyľskej havárii sa venovali prakticky všetky média podrobne. V 2016 roku k jadrovej havárii kvalitný materiál vydali Česi v prílohe časopisu Blesk Extra. Tento materiál obsahuje „v ľudskej podobe“ spracované fakty a argumenty, hodne fotodokumentácie a bol dostupný za 39 Kč. V roku 2016, teda pri 30. výročí havárie jadrovej elektrárne v Černobyle  Ústav pamäti národa v Zrkadlovej sále bratislavského magistrátu poriadal medzinárodnú vedeckú konferenciu venovanú Černobylskej tragédii. Celodenná vedecká konferencia bola ukončená premietnutím videozáznamu vyhotoveného cestovateľským  portálom  http://www.naEXpediciu.sk  z návštevy starej iba dva týždne. https://www.youtube.com/watch?v=MwyB8_fUWag ÚPN vydal aj časopis PAMAT NÁRODA, na ktorého titulnej strane a vo vnútri sa nachádzajú autorské fotografie  Miloša Majku. Pri príležitosti 30. výročia Černobylskej havárie som poskytol aj rozhovor pre časopis SLOVENKA, v ktorom bola reč hlavne o uskutočnených expedíciách v tzv. „Zakázanej zóne.“ V dnešnej dobe sa z černobyľskej oblasti ešte stále chránenej pred bežnými návštevníkmi stala v podstate turistická atrakcia, kam je možné zakúpiť si zájazd. Ak ale má niekto seriózny záujem o návštevu tejto oblasti, môže sa kľudne obrátiť aj na nás, nakoľko prostredníctvom cestovateľského portálu naexpediciu.sk sa individuálnych expedícií do Černobyľu zúčastňujeme aj teraz. Je mimoriadne dôležité, aby aj v súčasnej dobe bola arogancia moci a podceňovanie bezpečnostných opatrení verejne odcudzovaná a pripomínaná ako výstraha pre ďalšie generácie a Černobyľ bol mementom a dostatočným dôkazom, prečo dodržiavanie predpisov a bezpečnostných opatrení musí byť najmä, no nielen v atómových elektrárňach úplným základom. Foto: (C) Archív autora.]]>