MILADA A MATILDA – ženy a novoobjavené jaskyne. HELENA A MARGITA – ženy a objavné ponory.

Nielen lode a bane nesú mená žien. Ale aj jaskyne a krasové ponory, dokonca krasové pramene (Helena pri Moldave, či Margita pri Gombaseku). Motív, prečo oba objavné ponory Helena, resp. Margita pod krasovým vrchom Szemer pri Silickej Brezovej chlapi pomenovali po ženách, sa nezachoval. Objaviteľ Domice Ján Majko však takto odôvodnil pomenovanie dvoch, skrze nich objavených významných ponorových jaskýň na Silickej planine v Slovenskom krase:

Ján Majko o objave 1309 m dlhej a 54 m hlbokej jaskyne Milada v ponore Helena 11.9.1946:

„Prísne o 17.hodine – záhada 20 rokov zaujímajúca mysle našich jaskyniarov bola rozlúštená, teda Jaskynná sústava Borzovsko [Silickobrezovsko]-Kečovská po ťažkom boji s prírodou bola dobytá – tým, že som objavil za pomoci mojich štyroch spolupracovníkov Vojtech Farkaš-Panityho, Františka Vitáriuša, Štefana Farkaš-Kútyho, Ľudovíta Rákay-Kútyho, novú, obrovskú, ale i dosť divokú jaskyňu, ktorú som pokrstil po mojej dcére na jaskyňu Miladu za to, že vlaňajšej sezóne bola mi pri mojich výskumných prácach nápomocná – tým, že pre nás obstarávala a z Hosúsova [Dlhá Ves] až za Borzovú [Silická Brezová] donášala jedlo každý druhý deň – pre mňa a synovca Štefana Majku, s ktorým sme prevádzali spoločné výskumy po dobu 5. týždňov.“

Ján Majko o objave 116 m dlhej a 19 m hlbokej jaskyne Matilda v ponore Margita vo Fazuľovom údolí/Babos-völgy 24.7.1946:

„Dňa 24. júla 1946 prehlboval som skalami a hlinou zanesené dno potoka. Táto práca pre malé rozmery miesta bola veľmi ťažká. Keď som odkotúľal už i poslednú asi 50 kg skalu ako mravec 2 m nad seba a mohol som sa korytom po bruchu pretiahnuť, o 17. hod. dostal som sa do čarokrásnej jaskyne….Pokrstil som ju na jaskyňu Matildu preto, že moja manželka Matilda nebránila mi v tejto päť týždňovej práci, ktorá popri telesnej námahe vyžiadala si aj dosť značnú finančnú obeť zo stránky mojej domácnosti.“

Panie Milada i Matilda sú pochované spolu s ich otcom/manželom Jánom Majkom v Dolnej Strede (dnes súčasť Serede). Na spoločnom náhrobnom kameni je napísané:

„Jednoducho ste žili, odpočívajte v pokoji.“

——

Foto: Vojtech Benický, 13.9.1946.

Na fotografii prolongačné práce v ponore Helena, cez ktorý J. Majko objavil jaskyňu Milada na Silickej planine v Slovenskom krase. Zľava hore: F. Vitáriuš, robotník V. Farkaš-Panity, pastier koní Š. Farkaš-Kúty, a dolu J. Majko.

V. Benický bol prvý riaditeľ Múzea slovenského krasu (dnes Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v L. Mikuláši)

Zdroje:

Vojtech Benický (1946-1947): Nové jaskyne v Slovenskom krase. Krásy Slovenska XXIV, 2-3, s. 42-45

Marcel Lalkovič (2001): Ján Majko. Životné osudy jaskyniara. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, s. 70-73

Zdroj: FB