Skip to content

Najsprostejšie zločiny vždy bývajú opradené mýtom.

Pozeral som debatu dvoch starcov, dôchodcov miliardárov, ako pozitívne hodnotia nimi prepisovanú históriu rozdelenia štátu Tomáša G. Masaryka. Arogantného Klausa a Mečiara s trasúcimi sa rukami. Inak trasľavými, ako zakladateľovi Mafiánskeho štátu. Robertovi Ficovi, ktorý povýšil slová Mikuláša Černáka na adresu Mečiara – „Vy ste si nás zavolal“.
Štátu Masaryka, ktorého Demokracia bola dávaná za vzor väčším, ktorého ekonomika patrila medzi desať najvyspelejších štátov sveta.
Štátu, ktorý po voľbách 1992, zanikol slovami Václava Klausa adresované Vladimírovi Mečiarovi :
„Tak si jděte“ !
Pánovi Klasovi pripomínam Kroměží 1991 a večeru vo dvojici pri jeho päťdesiatke. Tam tie slová som počul z jeho úst prvýkrát.
Veta, ktorá bola neskôr reakciou na slová Mečiara pre francúzsky Le Monde v júli 1992 :
„Nechceme nezávislosť, tlačia nás do nej“.
Tomu Mečiarovi, ktorého parlament rok predtým odvolal z postu predsedu vlády, aby do roku 1998 naplnil hrozbu vyslovenú vo vládnej vile v Lamači. Mne, ktorý s desiatkou ďalších bol tam.
„Toto sa už nikdy nesmie zopakovať“ ! Povestný Valec zo Zlatej Idky zabral na plný plyn až v momente únosu syna prezidenta, Michala Kováča, aby naplno otvoril dvere k bohatstvu v privatizácií pre tých, čo Mečiara naozaj do „nezávislosti dotlačili“.
Stačí si prelistovať Históriu privatizácie a budú vyskakovať mená tých, ktorí únosom syna dotlačili Mečiara k podstatnému. Zbohatnutiu.
Najvypuklejší prípad je rodiny Vladimíra Lexu, člena ÚV KSS, jeho syna, Ivana Lexu riaditeľa SIS, ktorý úspešne uniká spravodlivosti 27 rokov. Napríklad agenta štb, čo udal vlastnú matku, Juraja Širokého či podnikateľa Vladimíra Poora.
Privatizácia a plynúce bohatstvo bolo tým, čo dotlačilo Mečiara k nezávislosti. Najsprostejšie zločiny vždy bývajú opradené mýtom. U nás útlakom a princípom vlastencov darebákov od Slotu, ktorému eštebáci v apríli 1990 založili SNS.
Už pred voľbami 1998 bolo v centrále HZDS zaznamenané „prvé otepľovanie planéty“ Moc takej intenzity, že Mečiar si udelil prezidentskú amnestiu a popri ňom sa zviezol riaditeľ SIS Ivan Lexa a iní „drobnejší“. Vrátane Mariána Kočnera.
Pokojne môžem preskočiť roky 1998 až 2006, ktorým dominovali reformy Mikuláša Dzurindu čo sa im koril svet, prítomnosť člena ÚV KSS, zákon mu hovorí Zločinec, Rudolfa Schustera na poste prezidenta s dvojplatničkou, drienkovicou a medzevským rýľom chrániacim kolónu vládnych vozidiel a zločinca z Košíc medzi ľudom vo vlaku, útek Ivana Lexu pred spravodlivosťou a strach Slavomíra Hatinu zo sprivatizovaného Slovnaftu, ktorý vrátil štátu 12 percent akcií Slovintegry.
Je rok 2022, a Roberta Fica a jeho Roberta Kaliňáka ovláda panika väčšia ako Mečiara v roku 1998 spolu s manželkou Kaliňáka, ktorá bola súčasťou Komanda SIS pripravujúceho pôdu pre likvidáciu svedkov únosu syna prezidenta Kováča.
Prezidentka má oklieštené právomoci udeľovania amnestie, nie je evidentne na strane Fica no tak zostáva posledný tromf v poznaní druhého neústavného pokusu o referendum a predčasné voľby.
Jozef Kandera v službách § 363 a generálneho prokurátora , Marošu Žilinku a jeho „podanej pomocnej ruke“ pre súdruhov Fica a Pellegríniho, prokurátorskú ruku trčiacu z povestnej mafiánskej chaty Pytliakov.
Nápadnosť modelu, ako vypiecť so spravodlivosťou u Mečiara a Fica, spolu s poslušnými Hudekovcami pracujúcimi pre Lexu – „Kopnem ho do gulí“ – až po uneseného Vietnamca u Kaliňáka a slovami Žilinku o zastavení trestného stíhania, by rozpoznal policajný nováčik.
Čo teda zostáva miliardárovi Mečiarovi a jeho miliardárovi Ficovi, aby neskončili vo väzení ?
Dostať sa k moci, dotlačiť socialistu Fica s Pellegrínim a fašistom Mazurekom k možnosti, kedy bude spravodlivosť, právny štát, prosperita občanov a ich demokratické práva popravené.
No a na záver výstraha slušným ľuďom Slovenska spomienkou na slová slávneho Archimeda spred dvoch tisíc rokov :
„Nerušte moje kruhy“ ! Mal by ich každý občan Slovenska povedať Mečiarovi, Ficovi, Pellegrínimu. Kruhy, ktoré vo voľbách 2020 nakreslil.
„Dajte mi pevný bod a vychýlim planétu z jej dráhy“.
Tou planétou je Slovensko a vychýlenie z dráhy predstavuje bod, kedy si občan vráti štát do svojich rúk a zmaže dráhu tých politikov ktorí boli a sú v službách záujmu mafie, kriminálnikov a oligarchov.
V záujme toho, čo generácie Slovákov už zažili z čias prezidenta Masaryka.
Demokracia kladená za vzor a miesto medzi desiatkou ekonomický najúspešnejších štátov sveta a ich bohatých občanov.
Zdroj: FB