Skip to content

Je úplne jedno, či jedinec zápas so zlom „vyhral“, keďže v konečnom dôsledku sme prehrali všetci. 

Byť ústavným činiteľom je hlavne neskutočný záväzok voči občanom. A podľa toho by sa mali všetci ústavní činitelia správať a samozrejme aj konať.

Chápem zásadový postoj Igora Matoviča nepodvoliť sa tým politikom, ktorých považuje za skorumpovaných a škodiacim krajine. Sám som za ostatných asi jedenásť rokov zvažoval, do akých rozmerov sa ešte postavím zlu, korupcii a organizovanej skupine sústavne sa snažiacej o systematickú likvidáciu nielen im nevyhovujúceho média  SOL (napriek snahám sa im ho nepodarilo a nepodarí dostať pod kontrolu), ale aj nášho legálneho podnikania a dokonca aj útokov na osobný majetok. Rozhodoval som sa ťažko a napriek výraznému niekoľkoročnému sťaženiu života a podnikania, som nikdy necúvol.

Moje rozhodnutia ale výrazne a bolestivo zasiahli nielen mňa osobne, ale – a to je najhoršie – aj moju rodinu, teda manželku a syna. Nateraz nemá zmysel ísť do podrobností, no náročnosť života a nebezpečenstvo vyplývajúce z práce a odhodlania zverejňovať pravdu napr. o špinavostiach v komunálnej politike (konkrétnosti a hrozby sú podrobne popísané v materiáloch vytvorených a z bezpečnostných dôvodov uložených na niekoľkých miestach)  a umožňovanie pravdu zverejňovať iným, myslím že dostatočne dokazujú žiadosti autorov materiálov o zachovanie anonymity. Nie len tak, ale z obáv o bezpečnosť seba, ich rodín a majetku.

Mohol som si vždy vybrať aj ľahšiu cestu. Napr. jeden z vtedajších poslancov MsZ mi jasne a zrozumiteľne povedal, že „…neprekazím im to, len im to komplikujem a predražujem. Ide o veľké peniaze. A pozval ma medzi nich s tým, že budem aj ja milionárom…“

Odmietol som nastúpiť do vlaku nielen idúceho po nesprávnej koľaji, ale vlaku, z ktorého sa spravidla vystúpiť nedá. A tak niet kompromitujúcich materiálov, tak hľadajú metódy iné.

Preto chápem, čo asi mal na mysli Igor Matovič a prečo takto nakoniec konal.

Ja som si ale vedomý faktu, že svojim rozhodnutím zasahujem do života „len“ vlastnej rodiny, ktorá si je nutnosti dodržiavania zásad a rešpektovania nie každému  vlastných hodnôt  istá.

Rozhodnutia každého ústavného činiteľa sú však o inom. Spravidla vážne ovplyvňujú životy stoviek tisíc, resp. miliónov ľudí v krajine. A tak vážne rozhodnutia, pred akými stál Igor Matovič, naše životy a budúcnosť Slovenska ovplyvnili fatálne.

Preto zastávam názor, že v takýchto prípadoch u ústavného činiteľa nemôže ísť o osobný zápas, ale o verejný záujem. O celý štát a jeho charakter. Vo výsledku je totiž úplne jedno, či jedinec zápas so zlom „vyhral“, keďže v konečnom dôsledku sme prehrali všetci. 

– – –

Téme sme sa venovali aj tu:

https://www.seredonline.sk/2022/12/15/igor-matovic-dnes-prisiel-dorucit-do-kp-sr-svoju-demisiu-nakoniec-si-to-vsak-rozmyslel/

https://www.seredonline.sk/2022/12/15/priklad-by-si-mali-zobrat-z-minulosti-milos-kopecky-to-povedal-na-rovinu-uz-davno/

https://www.seredonline.sk/2022/12/13/obcan-chce-funkcny-stat-a-o-ten-nas-stale-uspesne-pripravuju-samotni-nami-plateni-politici/

https://www.seredonline.sk/2021/09/13/ked-nevymenia-novi-starych-onedlho-vymenia-stari-novych/