Od Nežnej revolúcie uplynulo tridsaťtri rokov a od rozpadnutia ČSSR tri desaťročia. Nielen Slovensko, ale aj každý z občanov začal písať svoj vlastný príbeh – Slovensko žiaľ na obraz politikov, ktorí sa síce o pád totalitného režimu nepričinili, no zato dokázali v správny čas byť na správnom mieste. Napriek tomu, že revolúciu pri kachličkovaní kúpelne ani nepostrehli, prípadne počas revolúcie rozmýšľali, či a kedy sa prikloniť na stranu revolúcie.
Demokraciu sme našťastie (alebo žiaľ?) dostali akosi do daru a to bez boja, krviprelievania a obetí, ktoré pre vymanenie sa z pod nadvlády, iní tvrdo zaplatili. A tak si slobodu aj inak vážia.
Demokraciu musíme neustále chrániť pred stále väčším a ukričanejším počtom populistov snažiacich sa jej základné piliere zneužívať vo svoj prospech. Ak si nedáme pozor, môže sa stať, že sa raz zobudíme a z demokracie budú trosky a my budeme vlastne len predmestím iného totalitného režimu, alebo zväzu. Áno, až to hrozí. Zvnútra je totiž rozožieranie systému tak dôkladné a agresívne a populisti sú tak dobre motivovaní, až to vyzerá na ďalšie zachraňovanie Slovenska od síl snažiacich sa dostať k moci (namiesto do väzenia) práve stále mysliacim zbytkom príčetných jedincov vidiacich a vždy väčšinu včas upozorňujúcich na hroziace nebezpečenstvo. Otázkou zostáva, či ich upozornenia budú brané vážne, alebo si normálni ľudia povedia, že sa už sklamali toľkokrát, až sa vzdajú. Bez zápasu vo viere, že to znovu niekto vyrieši…
Posledné tri roky Slovensko a spoločnosť zmenili tak výrazne, až sa to ťažko popisuje. Dva roky prísnych koronaopatrení, izolácia množstva ľudí a opatreniami spôsobené straty príjmov z množstva ľudí vyextrahovali to úplne najhoršie a najprimitívnejšie, čo sa v ľuďoch nachádza.
Došlo k úplnému rozdeleniu spoločnosti a to aj rodín čo do názoru a hlavne spôsobu komunikácie.
Množstvo ľudí sa dostalo do stavu, kedy sú si istí, že verejne môžu vedca, medzinárodne úznávanú autoritu, záchranára, politika, novinára, spisovateľa a vlastne aj prezidenta označiť za ko*ota a to už nielen anonymne, ale dokonca aj pod svojim menom. Beztrestne s dodatkom, že to je sloboda slova. Bez štipky hanby a sebareflexie…
Kde zostala základná definícia demokracia: „práva jedného človeka končia tam, kde začínajú práva iného“?
Doba je zlá a bude horšie, aspoň z hľadiska nasledujúcich niekoľko rokov. A to verme, že Putin sa pri blížiacom sa prvom výročí agresívnej dobyvateľskej vojny rozpútanej na Ukrajine, nerozhodne rozhodne zasiahnuť s cieľom zvrátiť vývoj nezvládnutého konfliktu.
Nielen z medzinárodného hľadiska, ale aj celoštátneho a vlastne aj vývoja v mestách kde žijeme, každého z nás čaká prispôsobenie sa novým podmienkam a stavu, ktorý de facto svet nepamätá takmer storočie. Čakajú nás výzvy a vysporiadanie sa so situáciami, ktoré nebudú jednoduché a už vôbec príjemné. Ako ich zvládneme, záleží len na nás.
Len to najlepšie, veľa zdravia, šťastia, odvahy a trpezlivosti popasovať sa s problémami ktoré tento rok prinesie prajem všetkým ľuďom, ktorí napriek vývoju ešte dokážu rozmýšľať ako rozumní ľudia a rozlíšiť dobro od zla.
Miloš Majko
