Skip to content

Bol Miloš Majko spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti?

Keď niekedy čítam diskusiu na Seredonline, často sa v nadávkach dozvedám, že Miloš Majko bol „eštébak“. Niekto túto informáciu vedome opakovane pripomína. Bol som zvedavý, či je to pravdivé tvrdenie. Takže som zadal do vyhľadávača Ústavu pamäti národa zmieňované meno. A zobrazila sa mi informácia, že Miloš Majko bol kandidátom tajnej spolupráce (!).

Treba si však prečítať aj červenou farbou nadpis nad informáciou: „Kategórie rezident, agent, informátor, držiteľ prepožičaného bytu alebo držiteľ konšpiračného bytu sú kategóriami vedomých spolupracovníkov.“ Všimnime si, že kategória „Kandidát tajnej spolupráce (KTS)“ sa tam nenachádza. Pre istotu som klikol aj na registračné protokoly:

Čo som sa z nich dozvedel? Miloš Majko bol zaevidovaný ako kandidát tajnej spolupráce (KTS) dňa 18. mája 1989 súdruhom Eliášom z ŠtB Galanta, v záujmovej oblasti mládež. Eliáš mu pridelil krycie meno Vedúci. Zväzok bol zničený 20. 12. 1989.

Aj pri registračných protokoloch sa nám zobrazí upozornenie, ktoré informuje, kto je spolupracovník ŠtB. Kandidáta tajnej spolupráce (KTS) v nej však nenájdeme. Prečo je to tak?

Odpoveď dáva sám Ústav pamäti národa na svojej webovej stránke (https://www.upn.gov.sk/sk/vysvetlivky-k-registracnym-protokolom/): KTS – spis kandidáta tajnej spolupráce. Spis zhromažďoval údaje previerkového charakteru na osobu, ktorá MALA byť získaná na spoluprácu. Koho by však téma spolupracovníkov ŠtB zaujímala viac, môže si prečítať ďalšie informácie ÚPN.

Český Archiv bezpečnostních složek  vysvetľuje kategóriu podrobnejšie: Kandidát tajné spolupráce (KTS) – Byl vybírán pracovníkem kontrarozvědky na základě osobních předpokladů. Následovala (bez vědomí dotčené osoby) prověrka, během které pracovník kontrarozvědky shromažďoval různými způsoby veškeré informace o kandidátovi tak, „aby její výsledek byl maximálně objektivní“. Zkoumala se spolehlivost kandidáta a „schopnost dodržovat konspiraci“. Pro kontrolu kandidáta byl využíván odposlech a jiní prověření tajní spolupracovníci. Další metodou prověřování mohl být osobní kontakt, který byl „uskutečňován tak, aby nebyla předem narušena konspirace budoucího tajného spolupracovníka a aby ani jemu nebyl odkryt skutečný důvod osobního styku“. Na základě informací shromážděných během prověrky bylo později rozhodnuto, zda se kandidát stane tajným spolupracovníkem, či nikoli.

Poďme však ďalej. Prečo ÚPN kandidáta tajnej spolupráce nezaraďuje medzi vedomých spolupracovníkov? Už v roku 1992 Ústavný súd ČSFR nalez-us-pl-1-1992 rozhodol o tejto skutočnosti: „Neosvědčují totiž vědomou spolupráci, pouze vyjadřují záměr orgánů Státní bezpečnosti takto podchycené osoby do budoucna pro vědomou spolupráci získat. Co do skutkového závěru v této části odkazuje se jak na několikrát již zmíněné směrnice ministerstva vnitra, tak na svědecké výpovědi dr. Šetiny, dr. Novotného a Jar. Bašty; z nich jednoznačně vyplývá, že zápisy v této kategorii napadeného zákona byly prováděny nejen bez vědomí zapsaných osob, ale často i s úmyslem pracovníků Státní bezpečnosti předstírat svoji služební horlivost a aktivitu (čárkovací kód).“

Ľudia si často mýlia dve veci: Kandidát do KSČ a Kandidát tajnej spolupráce ŠtB. Samozrejme, každý vychádza zo svojej skúsenosti. V týchto „kandidátoch“ je však podstatný rozdiel. Ak chcel niekto vstúpiť do KSČ, musel iniciatívne a vedome vyplniť prihlášku a následne sa stal vedomým a dobrovoľným kandidátom KSČ. Pri druhom type kandidáta (ŠtB) o tom, že sa niekto stal Kandidátom tajnej spolupráce ŠtB, občan nevedel a ŠtB ho do registra zapísala aj bez jeho vedomia. Zapísanie do registrov ŠtB automaticky neznamená spoluprácu s ŠtB. V protokoloch sú zapísané aj obete ŠtB, na ktorých intenzívne pracovala, napríklad nepriateľské osoby štátu. Preto je dôležité registračné protokoly ŠtB čítať odborne.

Na „spoluprácu“ s ŠtB som sa otvorene opýtal aj Miloša Majka. Ukázal mi dva dokumenty ÚPN. Prvý hovorí o tom, že Kandidát tajnej spolupráce „nie je v zmysle platnej legislatívy zväzkom spolupracovníka bezpečnostnej zložky.“ Príloha1

Majko zašiel ešte ďalej a opýtal sa ÚPN, či na jeho zväzok si príslušník ŠtB nenechal vyplácať nejaké peniaze Príloha2. Inak povedané, mohol to byť aj náznak toho, že Majko sa mohol s ŠtB stretávať alebo jeho osoba bola použitá iba na „vyberanie“ peňazí. Dokument ÚPN potvrdzuje, že nebolo zistené, že nejaké peniaze v súvislosti s jeho osobou (zväzkom) boli použité. V prípade, že by sa sním príslušník ŠtB stretol, s najväčšou pravdepodobnosťou by si nechal náklady na stretnutie (káva, občerstvenie…) preplatiť.

Čo povedať na záver? To, že bol Miloš Majko zaevidovaný bez jeho súhlasu a vedomia v kategórii kandidát tajnej spolupráce ŠtB je z textu zrejmé. Doteraz sa nenašiel žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak. Nie je známy ani žiadny dôkaz, že by sa s príslušníkmi ŠtB stýkal.

Ján Šimulčík, historik