Práca na záhrade je ten najlepší relax. Samozrejme záleží na tom, koho práve zakopávaš.
Potom, čo prezidentka republiky odložila „disciplinárne konanie“ voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi na východ, „kde nič nie je“, môže do prezidentských volieb palác už iba kúriť a svietiť.
Na ceste k bodu zakrádajúcej sa krutosti voči generácií Novembra 1989.
Vždy v dejinách, keď časť politikov, mafie a kriminálnikov dospeje k realizácií istej forma diktatúry, poroby a okupáciu, pomaly pripravuje spoločnosť na jediné.
Akceptáciu zmeny spoločnosti s akceptáciu „dane z tradície“.
Dane, kde sa radikalizácia moci zakrýva prázdnymi slovami o historickej tradícii a popri tom moc uskutočňuje zásadne reformy. Moci.
My sme akousi karikatúrou „národa Mojžiša“, karikatúrou, že nemusíme hľadať „zem zasľúbenú“ ani niesť ťarchu ich pochodu k nej iba držať sa tradícií. Našej, svojskej vyjadrenej číslom 40.
Štyridsať rokov od Gottwalda po Husáka s ochrannou rukou sovietskeho okupanta.
Štyridsať rokov od Mečiara po definitívnu bodku Roberta Fica. A jeho fašistov Kotlebu. A jeho nacistov Mazureka.
Pár dní pred výročím obetí holocaustu a rasového násilia a 82. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu sa „Komisár pre deti“ dopracoval k spolupráci s hnutím Republika. Hnutím, v ktorom v čele je aj súdom odsúdený nacista Mazurek, bojovník mafiána Černáka či kriminálnik s vraždou na krku.
S touto “ drobnosťou“ asi by nebol dobre otravovať Progresívnu prezidentku republiky, aby konala. Definitívne „odstrčenú“ súdruhom Ivanom Štefunkom. Z funkcie prezidenta republiky.
Aby sa postavila za výzvu Dvadsaťjeden mimovládnych organizácií, ktorou žiadajú o odstúpenie komisára pre deti, Jozefa Mikloška. A odvolala ho. Za neprijateľné porušenie sľubu obhajovať všetky deti.
Propagovaním spolupráce s hnutím Republika.
Aký rodič, také dieťa, je klauzula z lekcií výchovy, ktorá plne zapadá do konania nielen komisára, nielen boľševikov Fica s Pellegrínim, ale aj ich realizáciou pomalých zmien spoločnosti opieraných o tradíciu , ruka v ruke s nacistami a fašistami..
Tak, ako hovorí 45. Zákon moci. Od Roberta Greena.
„Hlásaj potrebu zmeny, ale nikdy nereformuj“.
Vy v tom KDH sa tej historickej záťaže Jána Čarnogurského – príklonu k Fašistom – nezbavíte, že ?
Včera som zo záznamu počul v debate vybraných predsedov politických strán z úst alternujúceho súdruha Ivana Štefunka v osobe Michala Šimečku výraz :
„Politická trieda“.
A tak neviem, či zradené podvedomie predsedu Progresívcov má pripomínať úvod „kariéry“ Kotlebu o stavovskej spoločnosti.
Alebo spomienka na pradeda z čias Klementa Gottwalda, kedy krátko po boľševickom februárovom puči sa spoločnosť rozdelila. Na dlhých 40 rokov.
Na triedu robotnícku. Na družstevných roľníkov. Na pracujúcu inteligenciu.
K tomu, aby slovenská karikatúra „Mojžišovho národa“ v procese vyvolávania duchov z čias najčernejších, nám od Novembra 1989 chýba posledných 7 rokov.
S termínom volieb sa zakráda obraz krutosti s tradíciou. A nielen ku generácií Novembra 1989.
Prichádza jeseň. Jedno z najdôležitejších období práce záhradkára.
Záhradkára, ktorý na dlhých sedem rokov – ak bude mať šťastie a rozum – nebude musieť sa podriadiť úvodnej vete :
Práca na záhrade je ten najlepší relax. Samozrejme záleží na tom, koho práve zakopávaš.
Aby vylúčil obraz, v ktorom komunistický komentátor Denníka N bude pri najbližších voľbách v sprievode nacistu Miňa Mazureka absolvovať predvolebné debaty na tému :
„Nacizmus a fašizmus je na Slovensku v ohrození“.
Zdroj: FB
