Mal som osobnú, pracovnú skúsenosť za socializmu s potravinami. Keď dnes počujem tie chválospevy na zdravé socialistické potraviny, tak neviem či sa mám smiať alebo plakať. Chémia sa dávala na tony, čistota a hygiena, no škoda reči. Kto by videl ako sa mnohe veci pripravovali, tak by to v živote do úst nedali. Dnes to tiež nieje na 100 % ideálne ale zlepšenie je podstatné a hlavne sa musia potraviny označovať, t.j. zloženie obsahu, chémie atď. Pokiaľ ide o množstva mäsa tak je na výber, stačí si vybrať podľa peňaženky. Najlacnejšie salámy sa za sociku robili doslova z odpadu. Podobne aj džemy, či paštéky. Kvalitné konzervy ako luncheon meaty a pod. boli v pohode, tomu zodpovedala aj cena a väčšina išla na export. O smradlavých a zelených salamoch by sa tiež dali popísať legendy. Chlieb sa válal často na podlahe avie, kde zavoznik behal z topánkami od výkalov do ktorých stúpil pri nočnom rozvoze, vôbec ho to netrápilo. V pekárni medzi pecou a stenou boli tisíce švábov, občas sa pripiekli na chlieb či pečivo. Mak do koláčov sa kradol vo veľkom, pridala sa múka a bolo. 
. V pive napr. z nitrianskeho pivovaru plávali „sople“ zo špatne umytých fliaš, lebo umývačka bola viac pokazená ako funkčná. Otrava na potkany sa pravidelne dostávala aj s obylím do mlynov a tam sa robila múka, nikoho nič netrapilo. Píšem o veciach ktoré som osobne zažil. Vivat socializmus.
. V pive napr. z nitrianskeho pivovaru plávali „sople“ zo špatne umytých fliaš, lebo umývačka bola viac pokazená ako funkčná. Otrava na potkany sa pravidelne dostávala aj s obylím do mlynov a tam sa robila múka, nikoho nič netrapilo. Píšem o veciach ktoré som osobne zažil. Vivat socializmus. 
