originálnych materiálov pochádzajúcich z roku 1989 a čias socializmu som sa zmienil už niekoľko krát. Viac ako stovka kníh, ktoré dnes už nie je možné zohnať ani v antikvariáte (hlavne na Slovensku) cez originálne odznaky VPN, Občanské fórum, originály diapozitívov z 10. decembra 1989 – pochod Ahoj Európa do Hainburgu, originálov platní Marty Kubišovej, Karla Kryla, novín Rudá krávo vydávaných Petrom Cibulkom, až po zoznamy spolupracovníkov ŠTB tzv. „Cibulkove zoznamy“ venované ich prvým vydavateľom Petrom Cibulkom.
Súčasťou rozsiahlej zbierky je aj kúsok ostnatého drôtu pochádzajúceho zo Železnej opony, ktorou bolo obohnané vtedajšie Československo, osobne vybúraný fragment Berlínskeho múru do roku 1989, (fragment múru získaný v roku 1990 pri osobnej návšteve Západného Berlína) rozdeľujúceho Berlín na západnú a východnú časť, až po originály novín Verejnosť, ktoré vychádzali hneď po revolúcii ako dôležitý komunikačný prostriedok VPN s občanmi a verejnosťou.
Vďaka určitým spôsobom náhode v jednom antikvariáte a šťastiu, až po dar od dobrého priateľa zaoberajúceho sa novodobou históriou našej krajiny v obsiahlom archíve skončili už spomenuté noviny Verejnosť. Najťažším orieškom bolo získanie prvého čísla týchto novín, ktoré vyšlo 15.12.1989 a stálo 1 Kčs. Práve toto číslo novín už asi pol roka archív dopĺňa a dnes sa rapídne zvýšila ich historická hodnota. Pri osobnom stretnutí s vtedajším šéfredaktorom (povereným vedením redakcie) Eugenom Gindlom som získal na toto unikátne prvé číslo jeho autogram.
Vo vnútri novín sa nachádza fotoreportáž z už spomenutého pochodu Ahoj Európa do Hainburgu, ktorý som absolvoval spolu so svojim otcom. Práve na poli v Hainburgu som prvý krát prišiel do kontaktu s tribúnmi Nežnej revolúcie Jánom Budajom a Milanom Kňažkom. Som rád, že po štvrťstoročí som na toto pamätné miesto mal možnosť zobrať svoju rodinu, manželku a vtedy 6-ročného syna. A to spomínaním na tento veľkolepý prejav slobody aj s Jánom Budajom.
Rozdiel 25 rokov – pohľady a životdvoch uplne odlišných generácií, akoby žijúcich v iných svetoch.
Nech dnes občania hodnotia Nežnú revolúciu roku 89 akokoľvek, faktom je, že súčasný stav spoločnosti nie je odrazom týchto revolučných dní a túžob väčšiny z nás, ale realitou spôsobenou slabým záujmom drvivej väčšiny občanov o správu vecí verejných a podcenenie nutnosti o slobodu a demokraciu stále zápasiť, nakoľko nečestní a bezcharakterní „politici“ nezáujem a apatiu občanov aj dnes radi využijú vo svoj prospech.
Aj na dnešnom kratučkom stretnutí s Eugenom Gindlom som si uvedomil, ako je dôležité pripomínať si históriu a ako náročné je budovanie lepšej budúcnosti pre naše deti.
Som rád, že v budúcnosti aj spomenutá zbierka bude nie bezvýznamným prostriedkom dokumentácie danej doby.
]]>
V 89 roku sme získali slobodu a demokraciu. Či si ju udržíme, je len na nás
