Pamätáte si na tento fén, alebo ho dokonca ešte dnes máte doma? A čo ďalšie retro drobnosti z éry budovania socializmu?

Práve tento funkčný fén starý viac ako 35 rokov pochádzajúci z Českej republiky, bol nedávno zaradený medzi exponáty Múzea totality. Kuchyňa Československej gazdinky bola po dlhú dobu tak trochu, možno hodne hlavne technickou výbavou od Západu pozadu. Prevládali ručné šľahače, mixéry či iná tzv. biela technika bola luxusným tovarom. To však neznamená, že naše mamičky a babičky nevedeli dobre variť ! Práve opačne, my starší si ešte pamätáme… Pozornému oku určite neunikla stará klasická pumpa na bicykel. Ešte aj farba je sivá – ozaj, mal niekto inú? Na pumpe je vidieť opotrebenie, no viete si predstaviť dnes v dobe všetkých možných kompresorov fúkať starú klasickú dušu v bicykli takouto pumpou? A to ja si ešte pamätám na mazanie takého koženého tvarovaného krúžku, ktorý vytváral tlak vo valci pri fúkaní. Zaujímavé… Hračky boli našou špecialitou. Starú platovú TATRU (modrú, žltú alebo oranžovú), ba sni dreveného ani plastového káčera  ešte v múzeu nemáme, no určite si pamätáte na plastový futbal, premietačku rozprávok pre deti z roliek kinofilmov či drevených húpacích kohútov. Vy starší priznajte sa, komu mamička večer pred spaním premietala jednotlivé políčka rozprávky na stenu a čítala text z priloženej brožúrky? Hlinené guličky boli obľúbenou a neodmysliteľnou hračkou vtedy, kedy sme prirodzene každý deň behali po vnoku na rozdiel od súčasných detí radšej doma sediacich za počítačmi. Jeden sáčik snáď so stovkou guličiek v múzeu máme. Sklenené guličky zatiaľ nie. Možno sa u niekoho doma v šuplíku nejaká zabudnutá nájde… Čistiace prostriedky – originálne balenia, ktoré sa po dobu dlhšiu ako 30 rokov podarilo zachovať dokonca v neporušenom stave originálne zabalené. A čo takáto mechanická metla? Spomínate si na vysávanie s ňou a jej následné čistenie? Našťastie aj moja manželka Monika so svojimi sestrami prežila také to normálne detstvo v hraní sa s bábikami, šití im oblečenia a vození bábik v kočíku. A tak sa na povale ich rodinného domu zachoval nielen ich červený  kočík pre bábiky (inak kvalitný materiál, kočík je aj po viac ako 30 rokoch ako nový), ale dokonca aj biely kočík ich mamy. Unikátne, autentické a to spolu s bábikami, ktoré na vystavenie v múzeu čakali dlhých 35 rokov… V prípade toho bieleho ide o 60 rokov. Nechápete? Tak trochu ani ja. Ako sa na tieto hračky asi budú pozerať deti o ďalších tridsať rokov či pol storočie? Váhy domáce, ale aj obchodné boli za socializmu úplne odlišné, ako digitálne váhy používané v súčasnosti. V múzeu nájdete tú domácu (jedna z osemdesiatych rokov je ešte viac menej na ceste), ale konečne už aj klasickú obchodnú. Vidieť sme ju mohli ešte dlho po revolúcii a to nielen v mäsiarstvách, ale aj predajniach ovocia a zeleniny či v lahôdkach. A to vrátane kovových závaží. Klasický drevený hoblík a stará benzínová lapma na lepenie lepenky, nahrievanie plastových trubiek  a ďalšie práce v stavebníctve v minulosti. A jednoduché váhy, ktoré síce nevážili úplne presne, no určite na bežné váženie v domácich podmienkach stačili. Trošku čistejšími exponátmi sú dve originálne obálky používané Vládou ČSSR, na ktorých sú otlačené pečiatky inštitúcií. Aj tieto exponáty majú ukázať pravdu, aký bol život v dobe pred Nežnou revolúciou, kedy k nám pre totálnu izoláciu od rozvinutého západu, jednoducho novinky vedy a techniky buď nedoviezli vôbec, alebo doviezli neskoro, okľukou a vo veľmi obmedzenom množstve. Hlavne, vlastne výlučne cez podnik zahraničného obchodu a jeho malopredajne TUZEX. Toto je plechová krabička, v ktorej TUZEX predával kakao. Áno, aj kakao bolo nedostatkovým tovarom. V TUZEXe bolo možné zakúpenie modernej techniky, obľúbených rifiel, čokolád, magnetofónov, televízorov či inej techniky. Na zakúpenie tovaru v TUZEXe boli potrebné ODBERNÉ POUKÁŽKY, tzv. „BONY“ a na ich získanie valuty. Teda volne zmenizeľná mena, zpravidla Americké Doláre – USD, Nemecké Marky – DM, Rakúske Schillingy – OS a podobne. Takto vyterala tuzexová poukáška, tzv. „BONY“. Pre tých, ktorí netušia o čom je reč, odporúčam kultový film  „Bony a klid“, ktorý bol vo svojej dobe skutočným hitom. A takto Rakúske Schillingy. A tak sme si teda v tom socializme pod vedením Komunistickej strany žili… – – – Exponáty Múzea totality sú postupne  dokumentované fotograficky a spolu s popiskami publikované na online platforme, ktorú môžete navštíviť tu: https://www.muzeumtotality.online/ Ďalšie informácie o totalitnej dobe a socialistickom Československu nájdete tu: https://socializmus.sk/ Ak máte staré predmety z čias socializmu a máte záujem umiestniť ich v múzeu pre ich zachovanie pre ďalšie generácie, uvítame to a bez váhania sa ozvite e-mailom, alebo telefonicky na číslo: 0907 277 777. Zachovajme kus histórie aj pre tých, ktorí tu budú pre nás. A ukážme im, aký bol reálny život v totalitnej dobe, kedy si jedna strana prisvojila moc a vládu nad ľuďmi aj za cenu ich streľby na hraniciach, ak sa systém rozhodli opustiť. Nezabúdajme, sloboda stojí za to a za jej získanie veľa ľudí trpelo a mnohí dokonca položili život.]]>